Príliš rýchle zavedenie jednotnej európskej meny na Slovensku by mohlo podľa analytika Konzervatívneho inštitútu M.R. Štefánika Petra Gondu vytvárať tlak na rýchlejšie cenové približovanie k úrovni v Európskej menovej úrovni (EMÚ) a teda na vyššiu infláciu. Uviedol to v utorok na konferencii “Čo znamená euro pre Slovensko“, ktorú zorganizoval tento inštitút. „Ďalším rizikom je nahradenie koruny eurom na nevhodnej úrovni, vzdialenej dlhodobému rovnovážnemu kurzu, ako to zažilo napríklad Francúzsko alebo Nemecko,“ dodal Gonda

Rozhodnutie o vstupe do systému ERM II, ktorý je povinnou prípravnou fázou pred prijatím eura, by sa malo podľa Gondu odložiť na neskôr. Bol by to podľa neho dôkaz, že vláda zastáva tradičné hodnoty západnej civilizácie a nevháňa občanov do neprimeraného rizika. Podľa oficiálneho plánu vlády by malo Slovensko vstúpiť do systému ERM II v roku 2006, so zavedením jednotnej meny uvažuje od začiatku roka 2009. Ako analytok inštitútu M.R. Štefánika vysvetlil, pri príliš skorom vstupe hrozí aj riziko relatívnych strát pre majiteľov úspor. Gonda upozornil aj na fakt, že jednotná mena neumožňuje, aby menová politika mohla reagovať na hospodárske cykly národných ekonomík.

Opačný názor na zavedenia eura má centrálna banka. Ako v tejto súvislosti pre agentúru SITA povedala viceguvernérka Národnej banky Slovenska (NBS) Elena Kohútiková, jedným z najväčších profitov slovenskej ekonomiky z prijatia eura by bolo odstránenie kurzového rizika a zároveň stabilizácia a urýchlenie rastu našej ekonomiky. “Z našej analýzy vyplýva, že jasná stratégia smerom k euru a následné členstvo v eurozóne môže urýchliť ekonomický rast tejto krajiny minimálne o jeden percentuálny bod,“ uviedla v reakcii Kohútiková. Podľa nej práve jasná vízia makroekonomickej politiky a kontinuálne pokračovanie v reformách a hospodárskej politike prispeje k pozitívnemu vývoju podnikateľského prostredia, čomu nasvedčujú aj doterajšie výsledky a záujem zahraničných investorov o Slovensko.

Ako ďalej zdôraznila Kohútiková, otvorenosť našej ekonomiky vzhľadom k pomeru exportu a importu s hrubým domácim produktom dosahuje v súčasnosti okolo 160 % a tento ukazovateľ by sa mal v prípade konzistentnej hospodárskej politiky naďalej zvyšovať. Na výzvy euroskeptikov ďalej reagovala tým, že vláda SR po otvorených diskusiách vzala na vedomie stratégiu prijatia eura už vlani, pričom práve túto stredu by sa kabinet mal zaoberať konkretizáciou tejto stratégie.

Podľa spomínaného materiálu, ktorý konkretizuje stratégiu prijatia eura by Slovensko mohlo vstúpiť do eurozóny k 1. januáru 2009. V prípade nezapočítavania nákladov dôchodkovej reformy do deficitu verejných financií je možný vstup k 1. januáru 2008. Materiál pripravili Ministerstvo financií SR (MF) a Národná banka Slovenska (NBS). MF nevylúčilo skorší vstup do eurozóny ako v roku 2009. Podľa stratégie je vstup SR do eurozóny od 1. januára 2009 splniteľný vzhľadom na súčasný stav, ako aj výhľad plnenia maastrichtských kritérií.