Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR žiada, aby sa o tohtoročnej miere zvýšenia minimálnej mzdy rokovalo na pôde tripartity. Návrh ministerstva práce znie na 6 500 Sk, teda o necelých 500 Sk viac než teraz, čo sa odborom zdá primálo.

Odbory svoju požiadavku zdôvodňujú príslušným zákonom o minimálnej mzde, podľa ktorého majú novú sumu najnižšieho garantovaného zárobku účinnú od októbra najskôr prekonzultovať sociálni partneri a až keď sa do konca júla nedohodnú, rozhodne o nej definitívne vláda.

„KOZ požiadala predsedu Rady hospodárskej a sociálnej dohody Pavla Ruska, aby do konca mesiaca zvolal mimoriadne rokovanie rady a jediným bodom programu by malo byť dohodnúť koeficient minimálnej mzdy. Myslíme si, že naša požiadavka je absolútne opodstatnená, pretože zákon o RHSD, ktorý chce vláda novou právnou úpravou zrušiť, zatiaľ platí a preto chceme minimálnu mzdu dohodnúť na úrovni tripartity,“ vyjadril sa pre TASR viceprezident KOZ Eugen Škultéty. Ako doplnil, zástupcovia odborov sú pripravení začiatkom budúceho týždňa prísť na predsedníctvo rady a dohodnúť sa na konkrétnom termíne rokovania samotného pléna. Vyjadrenie predsedu tripartity ani ministra práce Ľudovíta Kaníka sa však TASR kvôli vládnym prázdninám nepodarilo získať.

Na minulotýždňovom stretnutí si podľa Škultétyho predstavitelia odborov so zamestnávateľmi už predbežne vymenili názory na tohtoročný rast minimálnej mzdy, ktoré sú značne odlišné. Kým KOZ presadzuje, aby sa spodná hranica zárobku pri plnom úväzku zdvihla aspoň na 7 920 Sk mesačne, teda 55 % vlaňajšej priemernej mzdy na Slovensku, obe organizácie zastupujúce zamestnávateľskú sféru považujú ministerský návrh na úrovni 6 500 Sk za strop na hranici možností ekonomiky. Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ), ktorá vznikla odštiepením časti zväzov združených v Asociácii zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR, sa dokonca vyslovila za úplné zrušenie inštitútu minimálnej mzdy, s čím však ministerstvo práce nateraz neuvažuje.

Generálny tajomník AZZZ František Bruckmayer upozornil, že ešte dôležitejšie ako samotná výška minimálnej mzdy je pre asociáciu prehodnotenie jej systému, keďže na minimálny zárobok nadväzujú pre podniky ďalšie náklady. Každé zvýšenie minimálnej mzdy sa totiž automaticky premieta do rastu mzdových taríf dohodnutých v rámci kolektívnych zmlúv medzi zamestnávateľmi a odbormi a aj do zvýšenia poistných odvodov. „Po odchode niektorých našich zväzov do RÚZ združujeme práve odvetvia na hranici rentability ako sú potravinárstvo alebo textilný priemysel, pre ktoré je každé zvýšenie problematické,“ zdôraznil Bruckmayer. Ako doplnil, rezortný minister Ľudovít Kaník dostal ešte pred rokom úlohu prehodnotiť systém minimálnej mzdy, doteraz ju však nesplnil. Aj RÚZ poukazuje na to, že zvýšenie zákonom garantovaného zárobku vedie k vyššiemu tlaku na prepúšťanie a k rastu nezamestnanosti, pričom návrh na 6 500 Sk považujú za nadnesený a bez vyhodnotenia jeho dopadov.

Samotnú minimálnu mzdu poberá na Slovensku len asi jedno percento pracujúcich, pričom podľa platného zákona sa jej nová suma každoročne určuje ako súčin priemernej mzdy za predchádzajúci rok a koeficientu, na ktorom sa na základe návrhu ministerstva dohodnú sociálni partneri. Ak do konca júla nedospejú ku konsenzu, stanovuje výšku minimálnej mzdy vláda, ktorá ju potvrdzuje vo svojom nariadení. V posledných rokoch pre rozdielne názory zamestnávateľov a odborov vždy určovala minimálnu mzdu práve vláda.

Inštitút minimálnej mzdy existuje aj v ostatných štátoch EÚ, pričom jej výška sa pohybuje od 121 EUR, teda okolo 4 800 slovenských korún mesačne v Lotyšsku až po 1 403 EUR v Luxembursku.