Banka pre medzinárodné zúčtovania (Bank for International Settlements – BIS) kritizuje vo svojej výročnej správe 2004 peňažnú politiku veľkých priemyselných štátov. Podľa nej USA, Japonsko a Európska menová únia, ktorých najnovšie označenie je G3, v prípade hospodárskej krízy nebudú mať prakticky možnosť reagovať na vzniknutú situáciu.

V centre kritiky BIS, ktorá dohliada na stabilitu medzinárodného finančného systému, sa ocitla pomerne voľná peňažná politika americkej centrálnej banky, Fedu pod vedením šéfa Alana Greenspana.

Nízke základné úroky sú dôsledkom asymetrickej reakcie centrálnych bánk. Ak bola inflácia spoľahlivo pod kontrolou, v minulých rokoch mohlo dôjsť v období hospodárskeho útlmu k uvoľneniu úrokových zubadiel, a to vo väčšom rozsahu, než boli v predchádzajúcom období hospodárskeho vzostupu realitou. To sa však jednoznačne kladne prejavilo na obnove konjunktúry vo svetovej ekonomike. Z dlhodobého hľadiska je tento postup riskantný, lebo peňažnej politike zužuje manévrovací priestor. Doterajšia peňažná politika viedla k veľkému prebytku likvidity v obehu, hoci BIS priznáva, že jeho výšku len ťažko exaktne vyčísliť.

BIS sa postavila svojou peňažnou politikou proti Greenspanovej koncepcii. Ten v januári tohto roku v prejave uviedol, že centrálna banka by nemala brzdiť hospodársky vzostup. Mala by len zmierňovať následky, ak boom spľasne.

Nízke základné úroky podľa expertov BIS zvýšili nebezpečenstvo budúceho rastu inflácie. Tento efekt sa môže prejaviť aj v krajinách, ktoré nepatria do G3. Informoval nemecký denník Handelsblatt.