Údaje o medziročnom raste slovenskej ekonomiky v prvom štvrťroku, ktoré zverejnil Štatistický úrad SR, boli výrazne pozitívnejšie ako sa očakávalo. Medziročná dynamika rastu hrubého domáceho produktu (HDP) na úrovni 5,5 %, bola prekvapením a prekonala všetky očakávania analytikov, ktoré sa pohybovali v rozmedzí od 4,0 do 4,6 %. Na základe zverejnených údajov mnohí analytici zvýšili odhady medziročného rastu HDP za rok 2004.

Ako uviedol analytik ČSOB Marek Gábriš, motorom ekonomickej aktivity zostal aj v tomto roku zahraničný dopyt, ktorý vzrástol medziročne o 15,8 %. Obnovil sa však aj rast domáceho dopytu na úrovni 2,5 %. „Konečná spotreba domácností vzrástla o 3 %, pričom ju podporil rast reálnych miezd o 2,7 %,“ skonštatoval Gábriš. Tie sa vrátili do čiernych čísiel po štyroch kvartáloch poklesu. Známky oživenia domáceho dopytu však bolo možné podľa Gábriša sledovať už skôr na výsledkoch maloobchodných tržieb. „Rast hrubých fixných investícií sa tiež vrátil do čiernych čísel, avšak menej energicky ako sa čakalo, keď stúpol medziročne len mierne o 0,9 %,“ uviedol Štefanides. Ako dodal verejná spotreba v prvom štvrťroku poklesla oproti štvrťroku 2003 o 2,3 %.

„Ukázalo, že životná úroveň meraná spotrebou domácností, respektíve reálnymi mzdami, ktoré však mohli byť trochu nafúknuté presunom bonusov, vzrástla už v prvom štvrťroku a nie ako sa očakávalo v druhom polroku,“ skonštatoval analytik ING Bank Ján Tóth. Takýto skorý rast kúpyschopnosti obyvateľstva musel podľa Tótha prekvapiť aj centrálnu banku, ktorá sa snažila v minulých mesiacoch podporiť domáci dopyt opakovaným znižovaním úrokov. „Naopak, ukazuje sa, že skôr môže hroziť nebezpečenstvo prehrievania ekonomiky,“ dodal. Podľa Tótha pri raste ekonomiky o 5,5 % a raste exportu skoro o 16 % medziročné je ťažké chápať názor centrálnej banky, že koruna posilňuje len na základe očakávaní a nie ekonomických fundamentov.

Podľa Gábriša na jednej strane očakávaný pokles inflácie v druhej polovici roka vytvára priestor na ďalší pokles sadzieb. „V prospech takéhoto kroku hovoria aj výsledky obchodnej bilancie a hospodárenia štátneho rozpočtu,“ uviedol. Na druhej strane však podľa analytika známky oživenia domáceho dopytu nabádajú k opatrnosti. „Ani nedávne zníženie sadzieb celkovo o 100 bázických bodov sa ešte nestihlo premietnuť v ekonomike,“ dodal. Národná banka Slovenska je teda podľa Gábriša pred dilemou. „Náš scenár predpokladal ďalšie uvoľnenie menovej politiky na prelome druhého a tretieho kvartálu asi o 50 bázických bodov,“ povedal analytik. Pokiaľ však centrálna banka nezmení svoj postoj ku korune, dajú sa podľa Gábriša očakávať razantnejšie redukcie aj skôr.