1. Slovensko vstúpilo do Európskej únie (EÚ) uprostred sľubných ekonomických vyhliadok. Napriek nepriaznivému externému prostrediu pokračoval výrazný rast produkcie a nastalo pozoruhodné oživenie vývozu. Tento pozitívny vývoj je vyjadrením niekoľkých faktorov – silná konkurenčná pozícia voči západnej Európe a susedným krajinám, naštartovanie minulých (hlavne zahraničných) priamych investícií, kvalitné riadenie makroekonomiky, ako aj zlepšenie podnikateľského prostredia odrážajúce privatizáciu štátnych podnikov, posilnený legislatívny rámec a reforma trhu práce. Budovanie na dosiahnutých úspechoch a udržanie rastu bude nevyhnutným predpokladom pre tvorbu nových pracovných miest.

2. Členstvo v EÚ poskytuje ďalší impulz k zdolávaniu nových ekonomických výziev. Slovensku môže len prospieť ak zotrvá v kurze odvážnych politík, ktoré sa skutočne osvedčili. Hlavnou výzvou súčasnosti je uskutočňovanie menovo-fiškálnej politiky ktorá povedie k udržateľnej fiškálnej pozícii a deflácii – obe sú potrebné pre zabezpečenie trvalého rastu a investícií, ako aj pre úspešné zotrvanie v mechanizme ERM2 a následný vstup do eurozóny. Takáto politika, spoločne so zavŕšením zatiaľ nedokončeného programu štrukturálnych reforiem – najmä v oblasti zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, legislatívneho rámca a decentralizácie fiškálnych zodpovedností – by posilnila dobré ekonomické vyhliadky a potvrdila Slovenskú republiku ako jedného z najsľubnejších členov Európskej únie. Aby bolo možné tieto výzvy zdolať, vláda bude musieť preukázať rovnakú mieru odhodlania dotiahnuť prebiehajúce reformy, ako ju preukazuje doposiaľ pri realizácii svojho ambiciózneho programu stabilizácie a ekonomických reforiem.

Makroekonomický výhľad

3. Makroekonomický výhľad na rok 2004 zostáva výrazne pozitívny, pričom dochádza k posunu skladby faktorov hospodárskeho rastu smerom k domácim zdrojom. 4.2 percentný rast v roku 2003 bol hnaný dobrou exportnou výkonnosťou, ktorá kompenzovala výrazný pokles domáceho dopytu. Sprísnenie fiškálnej politiky (obzvlášť zvýšenie nepriamych daní a regulovaných cien) a s tým súvisiaci pokles reálnych miezd utlmil spotrebu súkromného sektora, pričom investície do fixného kapitálu, ktoré v minulosti výrazne rástli, mierne poklesli. Náznaky obratu v domácom dopyte sa prejavili v prvých mesiacoch tohto roka; taktiež vzhľadom na zlepšujúci sa výhľad európskej ekonomiky predpokladáme tempo rastu na úrovni 4% v roku 2004. Očakáva sa, že vyššie disponibilné príjmy oživia spotrebu a investície porastú vďaka čoraz priaznivejšiemu podnikateľskému prostrediu. Zásadné inflačné tlaky sa takmer nevyskytli, pričom aj naďalej by ich mali tlmiť súčasné očakávania obmedzeného mzdového nárastu a zatiaľ ešte stále vysokej nezamestnanosti. Tohtoročnú jadrovú infláciu predpokladáme na úrovni 3%. Po jeho neočakávanie výraznom znížení v roku 2003 by sa mal deficit bežného účtu platobnej bilancie mierne zvýšiť a dosiahnuť niečo vyše 2% HDP, čo je pohodlne udržateľná úroveň. Riziká tohto výhľadu sú vyvážené. V prípade pozitívneho vývoja môže rast dopytu prekonať predpoklady vďaka rastúcim disponibilným príjmom. Na druhej strane, miernejšie oživenie v EÚ a meškanie veľkých exportne orientovaných projektov by mohli utlmiť tempo rastu ekonomiky svojimi účinkom na export.

4. Zásadné pozitívne trendy tohto roka by mali pokračovať aj v ďalšom období. Rast spotreby podporí tvorba pracovných miest v rýchlo rastúcich a najproduktívnejších odvetviach hospodárstva, ako aj zvyšujúce sa reálne mzdy. Nedávne rozhodnutia o PZI a trvalo priaznivé podnikateľské prostredie (vrátane daňovej reformy) by mali vytvoriť základ pre ďalšie zvyšovanie produktivity a tempo rastu presahujúce 5% v strednodobom horizonte. V najbližších rokoch je potrebné pokračovať v procese fiškálnej konsolidácie s cieľom rozširovať priestor pre investície súkromného sektora a udržať vonkajší deficit bežného účtu v udržateľných medziach.

Fiškálna politika

5. Rozpočtový cieľ na rok 2004 je bez problémov dosiahnuteľný, pričom vyhliadky na jeho prekročenie sú priaznivé. Rozpočtovaný deficit (4% HDP) je mierne vyšší ako minuloročný výsledok vo výške 3,5% HDP, čo bolo opodstatnené vo svetle cyklického oslabenia domáceho dopytu a lepšieho než predpokladaného vývoja na bežnom účte platobnej bilancie v roku 2003. Navyše, súčasnú fiškálnu pozíciu opodstatňujú dva ďalšie faktory: (i) lepšie než predpokladané plnenie v r. 2003 (o 1,5 percentuálneho bodu HDP) sa dá do veľkej miery pripísať prechodným faktorom, kým trvalé elementy – najmä znižovanie výdavkov v zdravotníctve a úspory z opatrení zameraných proti zneužívaniu sociálnych dávok – boli náležite zohľadnené v tohtoročnom rozpočte; a (ii) potreba vyrovnať sa s fiškálnym dopadom vstupu do EÚ. Fiškálny vývoj je doposiaľ pozitívny, pričom ho podporuje aj zmena v trende domáceho dopytu. Predpokladáme, že cieľ rozpočtového deficitu verejných financií bude bez problémov dosiahnutý za predpokladu, že sa nevyskytnú žiadne nové nerozpočtované výdavky. Podľa nášho názoru by vláda mala využiť príležitosť zrýchliť tempo fiškálnej konsolidácie, obzvlášť vo svetle výraznej hospodárskej expanzie, a vytvoriť určitý priestor na riešenie zostávajúcich rizík spojených s plným dopadom daňovej reformy, ktoré budú známe najskôr až začiatkom budúceho roka. Odporúčame preto, aby vláda využila zlepšené rozpočtové plnenie na strane príjmov skôr na znižovanie deficitu, než na zvyšovanie výdavkov.

6. Návrh rozpočtového rámca na roky 2005-07 predstavuje rozhodujúci a vítaný krok smerom k ďalšej konsolidácii. Vypracovanie prvého trojročného rozpočtového rámca zabezpečí vyšší stupeň predvídateľnosti fiškálnej politiky, posilní jej dôveryhodnosť a podporí makroekonomickú stabilitu. Sme presvedčení, že tento rámec tiež predstavuje efektívny nástroj na spojenie kritického množstva reforiem, ktoré vláda zamýšľa uskutočniť, resp. ktoré už prebiehajú. Reforma systému sociálneho zabezpečenia, cieľom ktorej je racionalizovať dávky a zlepšiť stimuly pre hľadanie práce a tvorbu pracovných miest, prispieva k predpokladanej reštrukturalizácii výdavkov. Pokračujúca reforma zdravotníctva a plánovaná reforma systému dôchodkového zabezpečenia sú tiež nevyhnutými predpokladmi pre dlhodobú fiškálnu udržateľnosť. Projektované zníženie deficitu je síce postupné (3% HDP do roku 2007), avšak predstavuje značné úsilie, najmä vo svetle nepriaznivých fiškálnych dopadov reformy systému dôchodkového zabezpečenia v blízkej budúcnosti.

7. Rozpočtované príjmy sú realistické, avšak udržanie schodku v plánovaných medziach si bude vyžadovať úplne uskutočnenie náročných politík na strane výdavkov. V porovnaní s projektovaným plnením rozpočtu na rok 2004, schválený trojročný rozpočtový rámec predpokladá zníženie príjmov o 1 percentuálny bod HDP na 36.5% HDP v roku 2007, najmä vďaka výpadku príjmov z prvého piliera dôchodkového systému po spustení jeho reformy. Podľa nášho názoru je predpoklad daňových príjmov realistický, pričom existujú určité pozitívne riziká súvisiace s výberom dane z pridanej hodnoty. Rozpočtový rámec tiež predpokladá zníženie výdavkov o 1,5 percentuálneho bodu HDP na 39,5% HDP v roku 2007. Úspory budú závisieť na striktnom obmedzení nárastu miezd vo verejnom sektore a s tým súvisiacimi opatreniami zameranými na racionalizáciu zamestnanosti vo verejnom sektore, najmä v oblasti školstva. Rovnako bude dôležité dodržiavanie valorizácie štátnych dávok, ako ju predpokladá rozpočtový rámec.

8. Misia sa domnieva, že po roku 2007 by malo byť strednodobým cieľom obozretnej fiškálnej výrazné zníženie deficitu, okrem iného aj vzhľadom na zámer skorého vstupu do eurozóny. Slovenský Konvergenčný program predpokladá dosiahnutie fiškálnej rovnováhy do roku 2010. Takéto posilnenie fiškálnej pozície vytvorí priestor pre pôsobenie automatických stabilizátorov v obdobiach cyklických poklesov a pomôže udržať dlh verejného sektora na rozumnej úrovni. Orgány SR plánujú prijať euro do roku 2009. Domnievame sa, že tento časový horizont síce ambiciózny, ale dosiahnuteľný, aj keď predchádzajúce splnenie maastrichtského kritéria výšky deficitu s určitou bezpečnostnou rezervou by Slovensku pomohlo minimalizovať jeho zraniteľnosť v mechanizme ERM2.

9. Na záver, misia vysoko oceňuje pokračujúce úsilie o zlepšenie fiškálneho riadenia a transparentnosti. Okrem zavedenia trojročného fiškálneho rámca tiež vítame posilnenie analytických kapacít na ministerstve financií a zlepšený systém vykazovania informácií o štátnom dlhu, ako aj pokrok pri zavádzaní fiškálneho výkazníctva podľa metodiky ESA-95. V záujme posilnenia fiškálnej disciplíny bude zavedenie ďalšej dôležitej črty nového fiškálneho rámca – trojročných výdavkových stropov, ktoré by sa prekladali do parlamentu na schválenie. Konkrétne by to znamenalo špecifikáciu čiastkových stropov na rozhodujúce položky verejných výdavkov, ktoré je potrebné dodržať, ako aj identifikáciu opatrení na podporu týchto strednodobých snáh.

Menová politika

10. Domnievame sa, že súčasná menová politika je primeraná vzhľadom na náročné prostredie, v ktorom pôsobí. Základná úroková sadzba centrálnej banky je na úrovni 5%, kam sa dostala po postupných redukciách o 150 bázických bodov od septembra 2003 v reakcii na slabý domáci dopyt a, v poslednom období, na výrazné prílivy krátkodobého kapitálu, v kontexte nízkej jadrovej inflácie. Podľa nášho názoru, zníženie úrokových sadzieb adekvátne odráža bilanciu rizík, ktorým v súčasnosti ekonomika čelí, najmä slabé vyhliadky na rast domáceho dopytu, kombinované so zhodnocovaním koruny.

11. V ďalšom období by si Národná banka Slovenska (NBS) mala zachovať opatrný postoj. Aj keď ponuka bude zrejme rásť vďaka veľkým nedávnym a plánovaným investíciám, rastúci domáci dopyt by mohol zvoľniť proces zefektívňovania niektorých odvetví ekonomiky a vyvolať tlak na rast cien v nasledujúcom období. Pri súčasných trendoch by mal reálny disponibilný príjem tento rok vzrásť o 3% a tým napomôcť k oživeniu spotreby. Tiež sa predpokladá výrazný nárast investícií. Pokiaľ sa koruna výrazne nezhodnotí (sprísňovanie menových podmienok), NBS by sa mala vyhýbať ďalšiemu uvoľňovaniu menovej politiky pretože časovo posunuté účinky predchádzajúcich redukcií úrokovej sadzby sa ešte len prejavia a podporia rast.

12. Ak sa prílev kapitálu zosilní – a ohrozí konkurencieschopnosť – akékoľvek ďalšie uvoľňovanie menovej politiky by malo byť sprevádzané sprísňovaním fiškálnej politiky. V tomto prípade by sprísnená fiškálna politika a mierny mzdový nárast boli nevyhnutnými predpokladmi pre znižovanie inflácie a podporu vonkajšej konkurencieschopnosti. Toto podčiarkuje potrebu sterilizácie dopadov zlepšenej fiškálnej výkonnosti, najmä ak oživenie domáceho dopytu nastane skôr, ako sa očakáva. V oblasti miezd vláda už signalizovala obmedzovanie ich rastu vo verejnej sfére. Je potrebné vynaložiť všetko úsilie na dodržanie tejto politiky, čo môže vyslať signál ovplyvňujúci mzdové nárasty v súkromnom sektore. NBS by tiež mohla zohrať dôležitú úlohu posilnením komunikácie smerom k verejnosti ohľadom usmernení v oblasti inflácie.

* * * * * *