Domácim spotrebiteľom sa môže stať, že vykrývanie deficitov v zdrojoch na likvidáciu jadroenergetických zariadení bude vládny kabinet riešiť aj zdražovaním elektriny.

Záujemcovia o privatizáciu Slovenských elektrární (SE), a.s. totiž pred predložením záväzných ponúk vládu žiadajú o jasné stanovisko, ako chce kryť nedostatky vo Fonde na likvidáciu jadrového odpadu. Minister hospodárstva SR Pavol Rusko už teraz potvrdzuje, že sa uvažuje aj o premietnutí záťaže do cien. „Deficit vo fonde by podľa pripravovaného materiálu pre vládu mal byť rozložený na spotrebiteľov v horizonte niekoľkých desaťročí. To by sa odzrkadlilo vo zvýšenej cene elektrickej energie pre štvorčlennú rodinu o niekoľko stoviek korún ročne,“ konštatuje Rusko.

Ďalšou alternatívou je financovanie deficitu z verejných zdrojov. Materiálom rezortu hospodárstva k tejto problematike by sa mala vláda zaoberať podľa Ruska už do dvoch týždňov.

Privatizačný poradca PricehouseCoopers (PwC) podľa svojho zástupcu Petra Mitku pritom rezortu hospodárstva odporučil takú alternatívu, ktorá by nemala negatívny dopad na spotrebiteľské ceny elektrickej energie. PwC tiež neodporúča vyriešiť deficit angažovaním štátu, pretože v takom prípade by sa to už mohlo považovať za štátnu pomoc a tá by musela byť posúdená aj na úrovni Európskej únie (EÚ). Konkrétny návrh riešenia však Mitka nekonkretizoval.

Deficity v spomenutom fonde sa pri jeho terajších príjmových možnostiach dostanú do roku 2100 až na objem zhruba 88 miliárd Sk. Pri súčasnom tempe tvorby zdrojov sa fond likvidácie vyčerpá už v roku 2039. Slovensku tak v budúcnosti hrozia problémy s financovaním vyraďovania jadrových zariadení a peniaze budú chýbať aj na bezpečné nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom. Situáciu by ale napríklad mohla vylepšiť dostavba 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce, nakoľko hlavným zdrojom príjmov spomenutého fondu sú práve odvody SE z tržieb za vyrobenú atómovú energiu. Čím sa teda bude jadrovej energie vyrábať viac, tým bude vo fonde aj viac zdrojov.

Význam by malo aj predĺženie životnosti jadrových blokov aj keď zatiaľ platí, že SR sa EÚ zaviazala odštartovať odstávku bohunickej V1 už v roku 2006, ukončenie činnosti V-2 je naplánované na rok 2024 a zastavenie prevádzky prvých dvoch blokov v Mochovciach je naplánované na roky 2038 a 2040. Pre najbližších takmer 130 rokov sa počíta s tým, že Slovensko bude na odstavovanie elektrární či bezpečné uskladnenie vyhoreného paliva potrebovať viac ako 145 miliárd Sk. Najväčší objem financií, viac ako 70 miliárd Sk, pohltí výstavba a prevádzkovanie hlbinného úložiska vyhoreného jadrového paliva.