Priame investície v krajinách strednej a východnej Európy (KSVE) sa v tomto a budúcom roku zvýšia na 20 miliárd EUR (803,1 miliardy SKK) ročne, prognózuje rakúska Bank Austria Creditanstalt (BA-CA). „Kvôli nižšiemu počtu privatizácií síce nemožno počítať s návratom k takým vysokým výnosom ako v roku 2002, ale investície budú mať účinok na výrobu, pretože teraz slúžia menej výmene vlastníkov a viac rozšíreniu a modernizácii podnikov,“ povedala dnes šéfekonómka BA-CA Marianne Kagerová. Rozšírením Európskej únie (EÚ) KSVE ešte viac získajú na atraktivite, nazdáva sa Kagerová.
Podľa BA-CA sa vlani priame investície medziročne znížili na polovicu, teda 13,9 miliardy EUR. Dôvodom bol nižší počet privatizácií, ako aj konjunktúrou podmienená zdržanlivosť veľkých medzinárodných podnikov pri investíciách.
Vďaka očakávaným investíciám do rozšírenia a zlepšenia produkcie sa zvýši aj počet otvorených úverov KSVE v zahraničí. Ekonóm BA-CA Hans Holzhacker počíta so zvýšením nahromadeného zahraničného dlhu nových členov EÚ, vrátane Bulharska, Rumunska a Chorvátska z vlaňajšej hodnoty 254 miliárd EUR na 280 miliárd EUR do roku 2005.
Od polovice 90. rokov sa podľa BA-CA výrazne zmenila nielen štruktúra zahraničných veriteľov, ale aj štruktúra poberateľov úveru v KSVE. Podiel štátu ako zahraničného dlžníka do roku 2003 vo všetkých krajinách s výnimkou Chorvátska výrazne klesol, podiel podnikov ako zahraničných dlžníkov sa zvýšil. Len v Česku a na Slovensku sa vlani kvôli vysokému rozpočtovému deficitu, prípadne kvôli relatívne nízkemu dopytu podnikov po úveroch v zahraničí dala pozorovať zmena trendu.
Zároveň výrazne klesol význam verejných veriteľov a organizácií, ako je Medzinárodný menový fond. Vo väčšine krajín tvorí celkový podiel súkromných veriteľov a obchodných bánk vyše štyroch pätín zahraničného dlhu. Financovanie prostredníctvom súkromníkov a bánk podľa ekonómov BA-CA získa ďalej na váhe vďaka nárastu cezhraničných aktivít európskych podnikov v budúcnosti. Informovala o tom APA.