Najväčšou prekážkou Európskej únie (EÚ) k dosiahnutiu konkurencieschopnosti voči ekonomike USA je podľa eurokomisára pre informatiku Jána Figeľa nedostatok reálnej vôle viacerých členských štátov k uskutočňovaniu reforiem.

Hospodárska politika členských štátov je pritom v rukách jednotlivých vlád, nie Bruselu, a preto napĺňanie Lisabonskej stratégie najviac závisí od ich prístupu. „Tam vidím najväčší priestor pre zlepšenie,“ uviedol Figeľ v rozhovore pre TASR.

Strategickú úlohu pri dosahovaní konkurencieschopnosti, podpore inovácií a zamestnanosti bude v budúcnosti podľa Figeľa zohrávať práve oblasť informačných a komunikačných technológií, a preto jej bude treba venovať oveľa viac podpory a pozornosti než doteraz. „Ak by sme pokračovali súčasným tempom, tak sa ciele (Lisabonskej stratégie – pozn. TASR) nenaplnia,“ skonštatoval.

Európska únia prijala Lisabonskú stratégiu na summite Európskej rady v Lisabone v marci 2000, v rámci ktorej si stanovila cieľ pre ďalšie desaťročie – vybudovať konkurencieschopnú a dynamickú ekonomiku, založenú na vedomostiach, s väčšou sociálnou súdržnosťou a vyššou mierou zamestnanosti. Neskôr bola stratégia doplnená o ďalší cieľ zameraný na stratégiu trvalo udržateľného rozvoja, vrátane dimenzie životného prostredia. Politickým motívom presadzovania Lisabonskej stratégie je snaha EÚ vyrovnať sa v uvedených oblastiach Spojeným štátom americkým a stať sa ich rovnocenným partnerom v celosvetovom meradle.