Zajacova reforma zdravotníctva má alternatívu – potešil sa každý, kto vie, že konkurencia (aj myšlienok) takmer vždy vedie k vyššej kvalite. S alternatívnou reformou prišla Slovenská lekárska komora, na stratu spomínaného potešenia však stačilo prečítať si, čo komora pod označením alternatíva chápe.

Po nezvyčajných útokoch na ministra zdravotníctva a jeho reformu (o „plánovanej genocíde“ či o „zhadzovaní chorých zo skaly“ ako v antickej Sparte), ktoré veľa priestoru na hľadanie budúceho kompromisu nenúkajú, predstavila lekárska komora samotný alternatívny návrh. Na prvý pohľad je na ňom pozoruhodných niekoľko vecí – najmä nápadná podobnosť mnohých častí textu s verejne prezentovanými reformnými zámermi ministra Zajaca a prezentovanie „alternatívnych“ návrhov, ktoré v skutočnosti sú súčasťou pripravovaného balíka Zajacovych zákonov. Rozdiel, a to podstatný, však spočíva v podstate – kým minister Zajac chce zaviesť do systému zdravotníctva trhové vzťahy (konkurencia, motivácia, efektívnosť), autori alternatívy v podstate navrhujú zmrazenie týchto zmien s tým, že problémy vyrieši zvýšenie výdavkov na zdravotníctvo o 13 miliárd korún. Lenže na zlepšenie úbohého stavu zdravotníctva nestačí len viac peňazí – keby to bolo také jednoduché, už sa to po niekoľkonásobnom zvyšovaní rozpočtu tohto sektora prejaví. Problém je, že pridať zdravotníctvu v jeho dnešnom nastavení (najmä pri neexistencii konkurencie a motivácie k efektívnosti) ďalšie peniaze, povedie k ešte väčšiemu plytvaniu a na raste kvality sa pravdepodobne vôbec neodrazí. Podľa analýzy renomovaného mníchovského inštitútu IFO dosahuje efektívnosť slovenského zdravotníctva iba 61,2 percenta, čiže z každej naň vynaloženej koruny dostanú občania iba 61 halierov úžitku. Tých takmer 40 stratených percent, to je presne oná „čierna diera“, ktorej existenciu lekárska komora spochybňuje.

Volanie po analýzach dosahov reforiem na obyvateľstvo sa v poslednom čase stalo zaklínadlom tých, ktorí nijakú reformu nechcú, ale neodvážia sa to naplno povedať. Nie je náhoda, že návrh Slovenskej lekárskej komory má dejovú líniu „odložiť reformu“, „analyzovať dosahy“, „stanoviť si priority“… Táto niť je dôverne známa z predchádzajúcich štrnástich rokov.

Lekárska komora chce zastaviť Zajacovu reformu, čomu prispôsobuje slovník – predovšetkým zdôrazňuje, že občania budú za zdravotníctvo platiť viac než doposiaľ. Ich predstava o tom, že do systému pribudne ďalších 13 miliárd a potom bude možné naplniť ich zámer, podľa ktorého „spoluúčasť pacienta nie je možné v súčasnosti zvýšiť“, stojí za pozornosť, pretože každá koruna do zdravotníctva má jediného pôvodcu – občana. Ak teda nestúpne priama spoluúčasť (ktorá má aj nezanedbateľné výchovné a motivačné účinky), budú musieť citeľne stúpnuť odvody alebo dane. Priama spoluúčasť sa tak zmení na nepriamu – s obrovskými stratami pri jej administrovaní a s plytvaním, plynúcim z faktu, že nie občan, ale dobrý štát bude platiť.

Slovenská lekárska komora tu pôsobí už približne pätnásť rokov. S reformou predstavou – ak sa to tak dá nazvať – prichádza teraz, teda v čase, keď jeden z reformných zákonov okrem iného ruší povinné členstvo v Slovenskej lekárskej komore, a teda aj stabilný ročný príjem komory na úrovni približne 40 miliónov korún. Nemusí to byť jediný motív tohto komorného reformného vypätia, to však neznižuje nebezpečenstvo nápadu pridať do nezreformovaného sektora ďalšie miliardy. A všetko, čo smrdí trhom, odložiť na neurčito. Lekári v prieskumoch verejnej mienky, žiaľ, nie sú hrdinami. Ak sa ich komora bude zviditeľňovať týmto spôsobom, sotva sa to zmení.