Švajčiarsky Inštitút pre rozvoj manažmentu (Institute for Management Development) v spolupráci s bratislavskou Nadáciou F. A. Hayeka a šesťdesiatimi ďalšími organizáciami z celého sveta, zverejnil celosvetový index konkurencieschopnosti ekonomík v roku 2004. V rámci neho porovnáva konkurenčnú schopnosť 60 krajín a regiónov sveta, vrátane Slovenskej republiky. Index vyjadruje kvalitu podnikateľského prostredia, pričom za kvalitné prostredie sa považuje také, ktoré najviac napomáha podnikom presadiť sa doma i v zahraničí.

V silnej konkurencii prevažne európskych krajín sa Slovenská republika umiestnila v spodnej časti rebríčka konkurencieschopnosti, na 40. mieste, čo znamenalo pozitívny posun o šesť miest z vlaňajšej 46. pozície, pričom sme preskočili Slovinsko, Česko i Maďarsko. Najkonkurencieschopnejšou krajinou v tejto kategórií sa stali USA, nasledované Singapourom, Kanadou, Austráliou, Islandom, Hongkongom a Dánskom. Slovensko zároveň patrí medzi krajiny s najvýraznejším zlepšením svojej pozície.

Podľa záverov indexu konkurencieschopnosti sú medzi najväčšími výzvami pre Slovenskú republiku v blízkej budúcnosti najmä dokončenie daňovej reformy a znižovanie deficitu verejných financií, schválenie legislatívy umožňujúcu realizovanie reformy v zdravotníctve, pokračovať razantnejšie v reformách súdnictva, realizovať reformu vzdelávacieho systému s dôrazom na reformu vysokého školstva a decentralizáciu kompetencií verejnej správy a rozumné dotiahnutie reforiem dôchodkového a sociálneho systému.

Najsilnejšími ukazovateľmi SR v rámci indexu sú najmä rast HDP na obyvateľa, zlepšenie manažmentu verejných financií, reálne daňové zaťaženie podnikateľov a zamestnancov, prílev priamych zahraničných investícií, export tovarov, pomer populácie pod 15 a nad 64 rokov k populácií 15 – 64 (dependency ratio), pomer príjmov medzi ženami a mužmi v spoločnosti (gender income ratio), reálna krátkodobá úroková miera, či rast odmien zamestnancov v službách.

Naopak, najslabšími konkrétnymi ukazovateľmi Slovenska, ktoré sú súčasťou indexu konkurencieschopnosti, sú vysoké povinné odvody, stále vysoká miera nezamestnanosti, nízky pomer priamych investícií do zahraničia, energetická náročnosť výroby, miera vývozu high-tech, kvalita leteckej infraštruktúry, počet dní potrebný na začatie podnikania, nízka sociálna kohézia, či spokojnosť zákazníka. Slovensko je naďalej hodnotené ako krajina s nízkou mierou podnikateľskej etiky a nerozvinutým kapitálovým trhom v porovnaní s ostatnými hodnotenými krajinami.

Všeobecne je teda možné povedať, že konkurencieschopnosť našej krajiny negatívne ovplyvňujú najmä nedokončené reformy, medzi ktoré patria reforma zdravotníctva, či školstva, reforma dôchodkového a sociálneho systému a naďalej chýbajúca transparentnosť kapitálového trhu i verejného sektora.

Medzi ostatnými hodnotenými krajinami strednej a východnej Európy sa Slovensko umiestnilo pred Maďarskom (42), Českou republikou (43) a Slovinskom (45), pričom sa pred nami sa nachádza Estónsko (28.). Slovensko tohto roku teda predbehlo krajiny, za ktorými prednedávnom zaostávalo a zlepšilo sa tak oproti minuloročnej celkove predposlednej priečke medzi týmito krajinami.

Index konkurencieschopnosti ekonomík, publikovaný už od roku 1989, porovnáva a hodnotí 323 rozličných kritérií, ktoré sú združené v štyroch základných oblastiach – ekonomický rast, efektivita vlády, efektivita podnikov a infraštruktúra. Objektívne údaje, ako napríklad štatistiky o každej krajine, sú pre potreby indexu získané zo správ medzinárodných organizácií. Subjektívne hodnotenia niektorých faktorov v indexe boli získané na základe prieskumu u viac ako 4100 topmanažérov zo všetkých krajín, pričom zo Slovenska sa prieskumu zúčastnilo viac ako sto riaditeľov a vedúcich pracovníkov najvýznamnejších súkromných podnikov, tretieho sektora a štátnej správy.

Medzi najdôležitejšie objektívne faktory, obsiahnuté v indexe, sa radí porovnávanie úrovne hospodárskeho rastu, národného bohatstva, toku investícií, obchodnej a platobnej bilancie, zamestnanosti, úrovne cien, stavu, vývoja a deficitov verejných rozpočtov, produktivity práce, vzdelanosti, úrovne technológií, výskumu, zdravotnej starostlivosti a mnohých ďalších. Topmanažéri významných podnikov ďalej v prieskume verejnej mienky hodnotili úroveň legislatívneho prostredia, vymáhateľnosti práva, štátnych zásahov, korupcie, zahraničných vzťahov, vplyvov globalizácie, hodnotového systému a iných.

Všetky údaje pre výpočet indexu sú spracúvané a hodnotené na päťročnej báze, vrátane odhadov budúceho vývoja niektorých z nich.