Parlament sa bude pravdepodobne zaoberať čiastočným odškodnením občanov poškodených nebankovými subjektami. Návrh zákona, ktorý vypracovali experti Smeru, dostali minulý týždeň predsedovia poslaneckých klubov Národnej rady (NR) SR.

Ako TASR informoval podpredseda Združenia poškodených občanov (ZPO) Štefan Šipoš, z iniciatívy poslanca Vojtecha Tkáča sa koncom uplynulého týždňa uskutočnilo pracovné stretnutie k tejto problematike, na ktoré boli predsedovia klubov pozvaní.

„Na stretnutí som sa nezúčastnil, keďže som bol pracovne v Prahe. Návrh som však dostal, budeme ho študovať a po rokovaní poslaneckého klubu k nemu zaujmeme stanovisko,“ uviedol predseda poslaneckého klubu SMK Gyula Bárdos. Na stretnutí sa nezúčastnil ani predseda poslaneckého klubu ANO Ľubomír Lintner, návrh však tiež dostal. „Je ešte priskoro vyjadrovať sa. Chcem, aby zástupcovia ZPO prišli a vystúpili pred poslaneckým klubom,“ skonštatoval Lintner. Ďalšie dve koaličné strany SDKÚ a KDH návrh tejto legislatívnej normy nedostali.

Návrh zákona počíta len s vyplatením sumy, ktorú občan do nebankového subjektu vložil, teda bez výnosov. „Návrh zákona je naviazaný na štátny rozpočet, takže by sme chceli, aby prešiel aspoň prvým čítaním ešte pred hlasovaním o rozpočte v septembri,“ uviedol Šipoš. Normu treba podľa neho ešte dopracovať po legislatívnej stránke, aby bola v parlamente priechodná. V máji by sa malo uskutočniť ďalšie rokovanie, ktorého predmetom bude forma odškodnenia a systémové väzby ku štátnemu rozpočtu.

Na minulotýždňovom rokovaní sa zúčastnil aj právny zástupca ZPO Pavol Hagyari, ktorý 19. marca na Okresnom súde Bratislava I podal voči štátu prvé žaloby klientov slovenských nebankových subjektov za to, že včas nezasiahol proti týmto firmám a nezabránil tak škodám, ktoré občanom vznikli ich činnosťou. O spoluzodpovednosti ľudí a výške odškodného by mal rozhodnúť podľa advokáta súd. Podávanie žalôb organizuje a koordinuje ZPO.

Zástupcovia ZPO sa minulý piatok stretli tiež s prezidentom SR Rudolfom Schusterom, ktorý sa v minulosti vyjadril, že za krach nebankových subjektov má svoj podiel viny aj štát a v konečnom dôsledku musí nájsť riešenie aspoň na čiastočné odškodnenie.

Na Slovensku po páde menších nebankových subjektoch ešte spred roka 2000 postupne začali krachovať aj veľké firmy ako Horizont, B.M.G. Invest, Drukos, AGW, SAS a Sporoinvest. Desiatkam tisíc dôverčivých klientov v týchto firmách zostali vklady dosahujúce objeme zhruba 25 miliárd Sk.