Ešte donedávna autority na Slovensku zámer prijať euro formulovali slovami čo najskôr. Zmena nie je príkra. Pribudli len tri krátke slová. Jednotná európska mena príde na Slovensko „čo najskôr ako to pôjde.“
Presvedčenie europtimistov nahlodala skutočnosť, že dve najväčšie ekonomiky eurozóny – Nemecko a Francúzsko – oznámili, že ich rozpočtové deficity prekročia limit 3 % hrubého domáceho produktu, teda limit platný pre členov i záujemcov o členstvo v klube. „Týka sa to aj nás… Deklarovali sme záujem vstúpiť čo najskôr do EÚ a menovej únie a treba jasne povedať, že ak nebudú dodržiavané pravidlá Paktu stability a rastu, tak potom naozaj vzniká otáznik nad zmysluplnosťou vstupovania do eurozóny,“ povedal slovenský minister financií Ivan Mikloš agentúre TASR. „Som presvedčený, že bez tlaku na znižovanie deficitu nebude ani dostatočný tlak na uskutočnenie potrebných štrukturálnych reforiem, a tie sú nevyhnutným predpokladom rastu konkurencieschopnosti EÚ,“ povedal Mikloš, keď reagoval na hlasy spochybňujúce jedno zo základných kritérií Paktu rastu a stability, ktorý je známy aj ako Maastrichtské kritériá.
Maastrichtské kritériá musí Slovensko plniť nielen preto, aby mohlo vstúpiť do eurozóny, ale aj pretože sú jedinou cestou v udržateľnosti dlhodobého ekonomického rastu. „SR chce preto prijať euro čo najskôr, ako bude schopná udržateľným spôsobom plniť tieto kritériá,“ tvrdí vytrvalo guvernér Národnej banky Slovenska Marián Jusko.
Diskusia o načasovaní vstupu Slovenska do Európskej menovej únie nie je jednohlasná. Vznikli dva tábory. Odporcovia rýchleho zavedenia eura okrem negatívneho vplyvu skorého zavedenia eura na úspory a infláciu varujú pred rizikom, že snaha o skoré zavedenie eura môže ohroziť dôležité ekonomické reformy.
Kruh eurooptimistov naopak tvrdí, že vláda sa musí správať sa zodpovedne a urobiť všetko pre prijatie spoločnej európskej many. Podniková sféra nemá s prijatím eura nijaké problémy. Profitovať bude aj občan, pretože zvyšovaním životnej úrovne a zamestnanosti aj obyvateľstvo začne pociťovať konzistentnú politiku.
Prijatie eura bude mať podľa centrálnej banky pre slovenskú ekonomiku pozitívne efekty. Proces smerujúci k začleneniu SR do Európskej menovej únie bude podľa Národnej banky Slovenska založený na uskutočnení série reforiem, ktorých výsledkom bude výrazné skvalitnenie podnikateľského prostredia a vytvorenie predpokladov pre udržateľný hospodársky rast. Predstavitelia centrálnej banky pripomínajú, že Slovensko sa podpísaním prístupovej zmluvy do Európskej únie v apríli 2003 zaviazalo aj ku vstupu do eurozóny, a tým k nahradeniu slovenskej koruny eurom.
„Nie je dobré hovoriť o číslach a rokoch, keď nevieme, aký bude vývoj v Európskej únii a Európskej menovej únii,“ hovorí Maroš Baľo z Asociácie ekonómov Slovenska. Ekonómovia argumentujú aj tým, že Európska únia byť optimálnou menovou oblasťou. Optimálna menová oblasť sa vyznačuje základnými slobodami, a to voľným pohybom tovaru, služieb , ľudí a kapitálu, ako aj flexibilitou cien a miezd. „SR bude môcť prijať inú peňažnú jednotku len vtedy, ak tieto slobody platia vo vzťahu k spoločenstvu štátov, ktorých mena sa ide prijať bez akýchkoľvek obmedzení,“ tvrdí Baľo. Najbližších niekoľko rokov po vstupe do EÚ bude mať Slovensko obmedzený voľný pohyb pracovných síl s Rakúskom a Nemeckom, i ďalšími krajinami. V tomto čase môžu nevýhody vstupu do menovej únie oproti výhodám prevažovať.
Význam otázky, ako rýchlo by sa malo desať pristupujúcich krajín do EÚ pripojiť k jednotnej mene euro, sa bude zvyšovať. Európska komisia a Európska centrálna banka tvrdia, že pristupujúce krajiny mali dať dosť času na to, aby sa prispôsobili prísnym ekonomickým podmienkam pred vstupom do eurozóny. Názor „otca jednotnej meny“ Roberta Mundella je jednoznačný. Agentúra SITA citovala názor, v ktorom podporuje čo najrýchlejšiu expanziu eurozóny, teda hneď potom, ako nové členské krajiny splnia požadované kritériá.
Pristupujúce krajiny sú právne zaviazané prijať euro, ale len vtedy, ak ich rozpočtové deficity (daňové príjmy mínus verejné výdavky) budú pod hranicou troch percent ich hrubého domáceho produktu. Profesor Mundell by však rád videl prísnejšie pravidlá eurozóny: „myslím si, že by krajiny mali dosiahnuť vaic ako tri percentá rozpočtového deficitu. Podľa mňa by sa základné kritérium mohlo približovať k vyrovnanému
rozpočtu.“
Mundell ďalej povedal: „Vstup desiatich krajín do eurozóny je veľkým krokom pre Európu, pretože pripojenie sa chudobných krajín s tretinovým príjmom na obyvateľa, nízkymi mzdami a slabými trhmi práce zapríčiní zvýšený prílev pracovnej sily do ostatných krajín Európskej únie, a tým vzniknú problémy spojené s prispôsobovaním sa.“
Písané pre týždenník Formát