Po rozšírení Európskej únie (EÚ) o 10 nových členských krajín sa rozdiely v blahobyte v rámci EÚ ešte zväčšia a posunú sa viac smerom k chudobe. Už teraz predstavuje HDP na obyvateľa v prepočte na kúpnu silu v londýnskom City 263 %, čiže dvojnásobok priemeru EÚ, zatiaľ čo istý región v Grécku dosahuje len 53 % európskeho priemeru. V máji sa súčasťou EÚ stanú aj regióny, ktorých hospodársky výkon nedosahuje ani tretinu priemeru EÚ – napríklad v niektorých oblastiach Poľska.

Priemyselné aglomerácie, napríklad pražský región, však súčasne ležia výrazne nad priemerom európskej pätnástky. V súčasných krajinách EÚ má asi 20 % regiónov hospodársku silu na úrovni 75 % priemeru EÚ a patrí tak medzi kandidátov na najvyššie možné podporné prostriedky.

V desiatich prístupových krajinách je však takýmito „cieľovými oblasťami“ 1 až 37 z celkovo 41 regiónov, vyplýva z najnovších prepočtov európskeho štatistického úradu Eurostat na základe regionálnych údajov o HDP z roku 2001. K štyrom regiónom, ktoré si nevyžadujú najvyššiu podporu, patria Praha, kde sa už teraz dosahuje 135 % priemeru EÚ, Bratislava so 102 %, Budapešť s 81 % a Cyprus so 78 %. Len osem ďalších regiónov sa dostane na hodnoty medzi 50 a 75 % priemerného HDP na obyvateľa v štandarde kúpnej sily – podobne, ako je to v súčasnosti v najchudobnejších regiónoch EÚ v Grécku, Portugalsku a Španielsku.

Pre maloobchodníkov, ale aj producentov, ktorí majú aktivity v prístupových krajinách, sú významné najmä výrazné rozdiely medzi mestskými aglomeráciami, kam priteká väčšina investícií a cestovný ruch, a vidiekom. „S našimi cenami môžeme predávať jogurt len v hlavných mestách, na vidieku by si ho nikto nemohol dovoliť,“ varuje člen predstavenstva rakúskej mliekarenskej spoločnosti NÖM Alfred Berger pred priveľkými exportnými očakávaniami.

Medzinárodné, ale aj rakúske obchodné reťazce investujú najmä vo veľkých mestách a v ich okolí. Väčšinou sa im darí, hoci móda firiem H&M alebo C&A je pre Čechov alebo Poliakov ešte stále luxusom. V porovnaní s rakúskou úrovňou blahobytu dosahuje kúpna sila v Slovinsku asi 55 %, v Česku asi 41 % a v Maďarsku približne 26,9 %, vypočítala rakúska spoločnosť Regioplan Consulting.

Rozdielna je aj štruktúra výdavkov: zatiaľ čo v Rakúsku pripadá len 18 % výdavkov na výživu, v prístupových krajinách je to 29,5 až 37,1 %. V prípade výdavkov za bývanie je situácia presne opačná. Informovala APA.