Predpokladané odhady vývoja verejných financií, ktoré zverejnilo Ministerstva financií (MF) SR, považujú slovenskí ekonómovia za reálne.

Budúcoročný deficit verejných financií by mal podľa rezortu financií na Slovensku klesnúť z tohtoročnej predpokladanej úrovne 4 % na 3,8 % predpokladaného HDP. V roku 2006 by potom mal deficit verejných financií podľa plánov MF opäť vystúpiť na 4 % HDP, avšak už v roku 2007 sa má dostať na hranicu 3 %.

„Predpokladané odhady MF sú realistické, dokonca v určitých oblastiach môžu byť mierne konzervatívne,“ skonštatoval Ján Tóth z ING. Miroslav Šmál z Poštovej banky však upozornil, že prognóza je síce reálna, ale veľmi optimistická a splniteľná len za predpokladu dodržiavania rozpočtovej disciplíny a ďalšieho znižovania výdavkov štátneho rozpočtu. „To sú však predpoklady, ktoré vyžadujú stabilnú politickú situáciu a najmä prijateľné investičné a podnikateľské prostredie, ktoré je hlavným zdrojom rozpočtových príjmov,“ uviedol Šmál.

Podľa Tótha sa však nedá súhlasiť s niektorými všeobecne naznačovanými prioritami ako napríklad poľnohospodárstvo alebo obrana. Ak podľa neho nedôjde k zníženiu dotácií do poľnohospodárstva, bolo by ťažké konštatovať, že by sa vláda predloženými východiskami snažila razantne zlepšiť kvalitu verejných výdavkov. „Obrovský objem poskytovaných dotácií do málo produktívneho poľnohospodárstva môže totiž vyvážiť výhody plynúce z programového rozpočtovania a nezmyselne zaťažiť daňových poplatníkov,“ predikuje Tóth. MF vo východiskách budúcoročného štátneho rozpočtu počíta pre domácich poľnohospodárov so 45-% priamymi agrárnymi platbami.

Hodnotenie nákladov a prínosov jednotlivých opatrení v horizonte troch rokov umožní podľa Juraja Kotiana zo Slovenskej sporiteľne tiež väčšiu kontrolu nad tým, ktoré prijaté opatrenia boli „populistické a krátkozraké“ s nákladmi odloženými do budúcnosti, a ktoré najefektívnejšie smerovali k úspore v hospodárení verejných financií.

Takisto MF zverejnilo výsledok verejných financií SR za rok 2003, ktoré skončili so schodkom 3,6 % HDP, čo predstavuje zlepšenie oproti pôvodnej rozpočtovej úrovni o 1,4 %. Táto revízia bola pre J. Tótha prekvapujúca. „Také obrovské revidovanie nenaznačuje dostatočne stabilné a predvídateľné prostredie monitorovania verejných financií, ako sa očakáva od krajiny vstupujúcej do Európskej únie (EU),“ myslí si Tóth. Takisto to môže podľa neho vplývať na hodnovernosť MF aj pri predkladaných východiskách. „Poľahčujúcou okolnosťou samozrejme je, že zmena deficitu bola k lepšiemu,“ uzavrel Tóth.