Medzinárodní darcovia vložia finančnú injekciu v hodnote asi 1 miliardy USD (v prepočte približne 32,6 miliardy SKK) z celkovej 33-miliardovej pomoci na rekonštrukciu Iraku do dvoch zverených fondov, ktoré budú spravovať OSN a Svetová banka (SB). Oznámili to v nedeľu.

Niekoľko krajín, nesúhlasiacich s americkou vojnou proti Iraku, na čele s Francúzskom a Nemeckom, odmietlo poskytnúť Bagdadu akúkoľvek pomoc, ak budú fondy kontrolovať USA a Británia, ktoré v súčasnosti okupujú Irak. Tieto krajiny by uprednostnili, keby mohli poskytnúť pomoc priamo Iraku alebo prispieť do zverených fondov, ktoré sú spravované nezávisle.

„Bude to silný štartovací bod… Sme vďační darcom,“ povedal iracký minister plánovania Mehdi al-Hafedh v nedeľu na záver dvojdňovej schôdzky zameranej na aktiváciu záväzkov na pomoc Iraku, ku ktorým sa darcovia zaviazali na septembrovom summite v Madride.

Predstavitelia SB informovali, že darcovia začali v posledných dvoch dňoch vkladať peniaze do fondov.

Japonsko vložilo do fondov najviac, asi 500 miliónov USD, a vedie komisiu darcov, ktorá má dozerať na operácie zverených fondov. USA uprednostňujú bilaterálnu pomoc Iraku, hoci tiež vložia určité finančné prostriedky do zverených fondov. USA na rekonštrukciu Iraku vyčlenili 18,6 miliardy USD, z čoho je 10 miliárd USD určených na projekty do júla, kedy prevezme moc iracká vláda.

Členmi komisie sú tiež USA, Katar, Švédsko, India, Kórea, Španielsko a Nórsko, ktoré prispejú po 10 miliónoch USD.

Japonsko prispeje celkovou sumou 1,5 miliardy USD, Európska komisia 200 miliónmi USD, Kanada 72 miliónmi, Británia 120 miliónmi a Austrália 20 miliónmi USD.

Informovala o tom agentúra Reuters.