S cieľom využiť všetky dostupné informácie a relevantné skúsenosti z oblasti makroekonomických prognóz, MF SR oslovilo 7 inštitúcií, ktoré v tejto oblasti dosahujú dobré odborné výsledky a založilo Výbor pre makroekonomické prognózy.

Makroekonomické prognózy a odhady daňových príjmov (na základe platnej legislatívy) by totiž nemali byť – podobne ako vo vyspelých ekonomikách – predmetom politickej diskusie.

Tá by sa mala sústrediť najmä na určovanie výšky výdavkov a na ich rozdeľovanie. Potom samozrejme na zmeny zákonov a kurzu hospodárskej politiky.

Výbor pre makroekonomické prognózy zasadá pravidelne dvakrát do roka: pred tvorbou východísk a pred finalizáciu samotného návrhu štátneho rozpočtu.

Cieľom je diskutovať o predbežných prognózach MF SR, ktoré môžu byť následne upravené v nadväznosti na prevažujúci názor vo Výbore. Dôležitou povinnosťou členov Výboru je hodnotiť prognózu MF SR.

Východiská rozpočtu na roky 2005 až 2007 budú založené na nasledujúcich predpokladoch:

“ Rast ekonomík našich obchodných partnerov podľa prognóz Európskej komisie a OECD. Podobne aj zmeny cenovej úrovne.

“ Mierne zvýšenie úrokových sadzieb v eurozóne v nasledujúcich rokoch.

“ Prílev PZI podľa menového programu NBS.

“ Cena ropy na úrovni 24 USD za barel v období 2005 až 2007.

“ Prognózy sú založené na existujúcich zámeroch hospodárskej politiky.

Nominálna hodnota HDP by do roku 2007 mala dosiahnuť približne 1600 mld. Sk.

Reálny rast HDP by v rokoch 2005 až 2007 mal profitovať predovšetkým z výraznejšieho oživenia domáceho dopytu. Rast zahraničného dopytu pravdepodobne zaostane za minuloročnou hodnotou, avšak mala by sa udržať v blízkosti 10%. MF SR predpokladá, že potenciálny rast ekonomiky v danom období bude medzi 4 až 5%.

Len mierne zvýšenie regulovaných cien od roky 2005 a žiadne výrazné zmeny v oblasti nepriamych daní by mali spôsobiť, že inflácia výrazne klesne, v rokoch 2006 a 2007 pravdepodobne aj pod 3%. O niečo nižší rast by mali vykázať výrobné ceny.

Vzhľadom na mechanizmus nastavovania nominálnych miezd a očakávaný silný rast produktivity práce MF SR predpokladá, že reálne mzdy budú rásť od roku 2005 tempom okolo 3%. To spolu s anticipovanou tvorbou nových pracovných miest by mali spôsobiť relatívne vysoký a stabilný rast konečnej spotreby domácností.

Štrukturálna zamestnanosť by mala do roku 2007 – vzhľadom na očakávaný nárast investícií -vzrásť podľa názoru MF SR minimálne o 50 tisíc. Navyše, v rokoch 2006 a 2007 by mali pomôcť aj cyklické faktory. Miera nezamestnanosti by preto mala postupne klesať.

Vzhľadom na ustavičné zlepšenie exportnej kapacity SR, reštriktívnu fiškálnu politiku a očakávaný prílev PZI, počas celého obdobia je možné počítať s bezpečným financovaním deficitu na bežnom účte.

Hodnotenie prognóz MF SR

Strednodobá makroekonomická prognóza MF SR, ktorá je základom pre tvorbu východísk viacročného rozpočtu na roky 2005 až 2007 bola členmi Výboru hodnotená nasledovne:

“ konzervatívna (ING Bank)

“ konzervatívna (Tatra banka)

“ mierne konzervatívna (SLSP)

“ realistická (Infostat)

“ realistická (VÚB)

“ dominantne realistická (SAV)

“ optimistická (NBS)

Komentáre členov Výboru

Národná banka Slovenska

Hodnotenie prognózy ako celku : optimistická (aj keď hodnotenie celej prognózy jedným slovom je dosť obtiažne a možno aj skresľujúce)

Z nášho pohľadu prognóza MF SR predpokladá pomerne vysoké tempá rastu HDP založené však na konzervatívnom raste niektorých jeho komponentom v štruktúre (realistický odhad vývoja HDP ako celku). Predpokladaný rast HDP naznačuje rýchlejší rast produktivity práce, následne aj miezd (optimistická prognóza), ktoré pravdepodobne vedú k odhadu rýchlejšieho rastu cien

SAV

Súhrnné hodnotenie prognózy:

“ realistická na 41%,

“ konzervatívna na 37% a

“ optimistická na 22%.

Silné stránky

“ reálny pohľad na rastové možnosti ekonomiky v stálych a bežných cenách

“ reálny pohľad na exportné možnosti ekonomiky

Slabé stránky

“ nevyvážený pohľad na faktory hospodárskeho rastu v rámci domáceho dopytu

“ nezohľadnenie vplyvu ŠF a vstupu SR do EÚ najmä v oblasti cien a trhu práce

Realistická prognóza vybraných indikátorov vývoja ekonomiky SR je nutnou no nie postačujúcou podmienkou zostavenia kvalitného rozpočtu.

Výsledky z práce „makrovýboru“, resp. iné externé prognostické informácie sa dajú efektívne zužitkovať iba v prípade existencie vysoko výkonného prognostického systému. Ak na MF SR v súčasnosti prognostický systém existuje treba vykonať jeho vecný audit.

Infostat

Prognózu hodnotíme ako realistickú.

Poznámky:

1. Zo štruktúry použitia HDP vyplýva, že podiel konečnej spotreby domácností permanentne klesá v celom horizonte prognózy až na cca 49% v r. 2007. Napriek dosť vysokému rastu HTFK a zvyšovaniu jeho podielu na HDP rast domáceho dopytu zaostáva za rastom HDP, čo sa prejavuje v postupnom zvyšovaní zmeny stavu zásob ( až na 50 mld. v r. 2007).

2. V r. 2006 existuje určitý nesúlad medzi vývojom deflátora HDP (ktorý rastie rýchlejšie v porovnaní s r. 2005) a deflátormi jeho zložiek, ktorých rast sa naopak spomaľuje.

3. Odhad poklesu deflátorov exportu a importu v r. 2003 sa nám ukazuje ako priveľký (-4.6 resp. -4.8%) s ohľadom na ich vývoj v prvých troch štvrťrokoch (-2.8 resp. -3.4%). Z uvedeného vyplýva, že uvažujete s poklesom týchto deflátorov vo 4. štvrťroku medziročne až o cca -10%.

4. Zdá sa nám diskutabilné aj pokračovanie poklesu vyššie uvedených deflátorov v priebehu ďalších troch rokov, najmä s ohľadom na očakávaný vývoj všetkých ostatných deflátorov a cenových indexov.

5. S vývojom hlavných indikátorov sa stotožňujeme.

ING Bank

Celkovú prognózu hodnotia ako konzervatívnu.

2004

Odhady považujeme za mierne konzervatívne v oblasti nárastu miezd a zamestnanosti a mierne pesimistické v odhade priemernej inflácie a zhodnotenia slovenskej koruny.

2005-2007

Odhady pokladáme sa príliš optimistické v oblasti inflácie, kde ministerstvo predpokladá len veľmi slabé posilňovanie kurzu, prehrievanie ekonomiky a zároveň relatívne nízku čistú infláciu. Odhady rastu nominálnych miezd sa nemusia zhodovať s predpokladanou dynamikou produktivity prace a poklesu nezamestnanosti a mzdy by mohli prekvapiť silnejším rastom aj v dôsledku končiaceho politického cyklu (takisto spotreba domácností). To by mohlo takisto naznačovať nesplnenie ďalšieho odhadu nízkych úrovní krátkodobých úrokových sadzieb (predpokladáme takisto vyššiu úroveň sadzieb v EÚ). Predpoklady vychádzajú z pokračovania reforiem, prílevu zahraničných investícií a neuskutočnenia predčasných volieb.

Slovenská sporiteľňa

Odhady hlavných makroekonomických ukazovateľov na roky 2004-2007 považujeme vcelku za mierne konzervatívne.

Predložené odhady sú konzervatívne predovšetkým v oblasti rastu nominálnych miezd a rastu zamestnanosti (a tým aj HDP). Z hľadiska hlavného využitia odhadov – na účely prognózovania daňových príjmov a sociálnych výdavkov – je však mierna opatrnosť akceptovateľná. Na druhej strane považujeme odhady krátkodobých korunových a najmä euro sadzieb v rokoch 2005-2007 za optimisticky nízke, čo môže v prípade opačného vývoja vyústiť vo vyšších nákladoch na dlhovú službu. V rokoch 2006-2007 odhady počítajú s výrazným poklesom deficitu bežného účtu na základe nových exportných kapacít, no nie sme si istí, či dostatočne zohľadňujú rastúcu konečnú spotrebu v roku 2006. Inflačný odhad pre roky 2005-2007 je pri daných predpokladoch reálnej konvergencie mierne optimistický. Keďže referenčným rokom pre posudzovanie plnenia maastrichtských kritérií zrejme nebude rok 2006, ale najskôr rok 2007, môže vzniknúť vo volebnom roku politická požiadavka na zvoľnenie tempa znižovania deficitu verejných výdavkov. Takisto môže dôjsť k účtovným presunom budúcich výdavkov do roku 2006 v snahe znížiť deficit verejných financií vykázaný za rok 2007.

Tatra banka

Prognózu Ministerstva financií SR hodnotíme ako konzervatívnu.

V porovnaní s prognózou MF očakávame vyššie tempo ekonomického rastu počas celého prognózovaného horizontu. Priestor na vyššiu dynamiku vidíme najmä v oblasti domáceho dopytu a to na strane konečnej spotreby ako aj tvorby hrubého fixného kapitálu. Rýchlejší rast spotreby by mal byť ovplyvnený vyššou dynamikou rastu zamestnanosti, nominálneho rastu miezd a naopak nižšou mierou inflácie. Konečná spotreba domácnosti by mala byť v tomto roku pozitívne ovplyvnená aj efektom zavedenia rovnej dane a pokračovaní dynamického rastu úverov obyvateľstvu. V nasledujúcich rokoch by spotrebu obyvateľstva mala okrem výraznejšieho rastu reálnych miezd ovplyvniť aj celkovo rastúca spotrebiteľská dôvera plynúca priaznivejšieho hodnotenia budúcnosti v očiach obyvateľstva ako dôsledku pominutia „cenových šokov“ a pokračujúceho poklesu miery nezamestnanosti. Realizácia štrukturálnych reforiem ako aj množiace sa signály o príleve zahraničných investícii vytvárajú predpoklady pre citeľne silnejší rast tvorby hrubého fixného kapitálu v porovnaní s prognózou MF SR.

Naša prognóza je založená na kľúčovom predpoklade dokončenia štrukturálnych reforiem a pokračovania konsolidácie verejných financií. Najväčšie riziko našej prognózy preto vidíme v eventuálnej zásadnejšej zmene kurzu hospodárskej politiky.

VÚB

Realistická

Pre rok 2004 sa predpoveď VÚB významnejšie nelíši od odhadu MFSR. V porovnaní s našimi predpoveďami prognóza MFSR na roky 2005-7 vyznieva realisticky, až mierne konzervatívne.

Z reálnych makroekonomických veličín očakávame výraznejšie oživenie súkromnej spotreby než MFSR- náš odhad medziročného rastu spotreby je zhruba o 1 percentuálny bod rýchlejší v rokoch 2005-7 než prognózuje MFSR. Priemerný rast reálneho HDP by podľa našich odhadov mohol predčiť tempo predpovedané MFSR v priemere o 0,3-0,4% bodu. Rovnako očakávame aj priaznivejší rast zamestnanosti, o 0,3% bodu než s akým počíta MFSR.

Z nominálnych veličín sa naše prognózy odlišujú najmä v očakávaní rýchlejšieho nárastu miezd (zhruba o 2 percentuálne body ročne) než s akými počíta prognóza MFSR. Zároveň však v našej prognóze predpokladáme výraznejšie zhodnotenie slovenskej koruny a teda len mierne väčšie zvýšenie domácej cenovej hladiny než s akým počíta MFSR (kumulatívne o 1,3% bodu v rokoch 2004-7).

Nominálny HDP by podľa našej prognózy mal v roku 2007 dosiahnuť hodnotu 1632 mld. SKK, čo je len o necelé 2% viac ako predpovedá MFSR (1603 mld. SKK). Vyjadrené v eurách však náš odhad HDP Slovenska v roku 2007 prevyšuje odhad MFSR až o 13,5% (46,6 mld. vs. 41,1 mld.). Dá sa teda povedať, že v porovnaní s VÚB je prognóza MFSR značne konzervatívna čo do predpokladanej intenzity nominálnej konvergencie SR voči krajinám EÚ.