Na novoznikajúcich trhoch sa nafukuje finančný trh. Postupne vzniká bublina, ktorá nemá ekonomický fundament. Podobá sa na tú, ktorá v roku 1997 vyprovokovala finančnú krízu v juhovýchodnej Ázii. Tomu všetkému sú na vine rekordne nízke úrokové miery v USA a iných krajinách s rozvintou ekonomikou.

Momentálne investori dosť aktívne vkladajú peniaze do cenných papierov krajín s vznikajúcim trhom, najmä v Ázii. Na finančných trhoch v USA a „Starej“ Európy sa prakticky nedá zarobiť. Je to preto, lebo čoraz nižšie úrokové miery zmenšujú príťažlivosť kapitálových investícií.

Podľa údajov newyorského Institute of International Financie (IIF), asociácie, ktorá spája 300 najväčších svetových bánk, čistý prílev súkromného kapitálu do cenných papierov krajín s novovznikajúcim trhom v roku 2003 stúpol viac ako 50 %. Celkom predstavoval 187 mld. USD. Očakáva sa, že v tomto roku tento ukazovateľ dosiahne hranicu 196 mld. USD.

Finančné toky, ktoré sa rútia na nové trhy vyvolávajú obavu. Podpredseda rady riaditeľov Citigroup a viceprezident IIF William Rhodes je znepokojený veľmi veľkou likviditou, teda veľkými obratmi na finančných trhoch, ktoré umožňujú rýchlu výmenu cenných papierov za finančné prostriedky a naopak. Objem investovaných peňazí je porovnateľný s rokom 1997. Obavy nie sú náhodné, pretože základné makroekonomické ukazovatele tak ako kedysi zaostávajú za trhmi. Vtedy mnohé ázijské krajiny boli nútené vzdať sa podpory pevného kurzu národných mien voči voľne vymeniteľným menám. To vyvolalo odliv kapitálu, prudký rast úrokových mier, ktoré boli súčasne spúšťacími mechanizmami finančnej krízy.

Tentoraz môže hrozba vychádzať z Federálneho rezervného systému, či iných centrálnych bánk krajín s vyspelou trhovou ekonomikou, ktoré môžu zvýšiť základné úrokové miery, ktoré sú cenou peňazí na trhu. Ak by stúpli úrokové miery vďaka centrálnym bankám fungujúcim na vyspelých trhoch, krajiny so vznikajúcim trhom by dostali dvojitý úder. Budú sa im ťažšie splácať pôžičky, lebo ich úročenie automaticky podľa vzoru vyspelých trhov zdražie. Okrem toho investori odídu z nových trhov a preorientujú sa na vyspelé trhy, ktoré sú stabilnejšie. Bublina nových trhov existuje vďaka uvoľnenj menovej a rozpočtovej politike v USA. Spokojnosť trhov a vlád s ňou môže dočasná.

Momentálne sa znižujú rozdiely medzi cenou, za ktorú sa kupujú a cenou, za ktorú sa pred´vajú dlhopisy krajín so vznikajúcimi trhmi. Dá sa to vysvetliť aj tým, že makroekonomické ukazovatele mnohých z nich sa zlepšujú. Príkladom môže byť napríklad Turecko, ktoré za posledné dva roky celkom dobré úspechy. Medzi klasické ukazovatele, ktoré zaujímajú nákupcov dlhopisov je pomer zahranićnej zadlženosti k hrubému domácemu produktu ako súčtu cien vyrobených tovarov a služieb za jeden kalendárny rok. Tento ukazovateĺ bol v Turecku pred dvoma rokmi 92 %, ku koncu minulého roku bol 71 %.

Ak ma pamäť neklame, ešte v roku 1997 sa kurz tureckej líry menil každý deň. Za jeden americký dolár sa dalo získať čoraz viac miliónov lír. Inflácia dosahovala astronomické rozmery. V roku 2002 inflácia v Turecku dosahovala 60 %. V minulom roku ju zrazili na 18,4 %. Krajina prešla k zdržanlivej rozpočtovej politike. Laureát Nobelovej ceny za ekonómiu Joseph Stiglitz, nepripisuje fundametálnym ukazovateľom ekonomík krajín so vznikajúcim trhom veľký význam. Tieto krajiny sú schopné splácať svoj dlh len vtedy ak sú úrokové miery nízke. Investori by mali pamätať na to, že kvalita finančných aktív krajín s vznikajúcimi trhmi je rôzna. Situácia sa však môže úplne zmeniť, ak úroky stúpnu.