Nedeje sa všetko len v Bratislave. Napríklad aj poslanci v Trenčíne dokážu so všeličím nesúhlasiť. V minulom týždni hneď dva krát. Ponajprv sa im nepozdávalo vyhlásenie Aliancie Fair Play o zvláštnostiach kúpy auta pre primárora. Oficiálny list poslali aj ministrovi spravodlivosti, aby mu vyjavili ohavnosť nápadu zrušiť v meste Krajský súd.
Pochybnosti o nákupe primátorskej limuzíny považujú v Trenčíne za neférové. Skutočnosť, že „richtár“ sa vozí na skoro dvojmiliónovej limuzíne je zrejme v poriadku, poslancov ani trocha neuráža. Navyše, keď nie vlastnou vinou kúpili autíčko od firmy, ktorá sponzorovala primátorovu rodnú stranu. Nik iný sa do súťaže neprihlásil, lebo podmienky boli kruté. Metalíza a desať reproduktorov….za dva milióny mohol mať primátor abonentku do filharmónie na „tisíc“ rokov, keď už si tak potrpí na kvalitnú muziku. Cestovať vlakom na koncerty je nepohodlné. Možno mohli poslanci primátorovi kúpiť orchester.
Problémy automobilu a súdu nesúvisia len zdanlivo. „Je nepochybné, že po zrušení Krajského súdu v Trenčíne by v súvislosti so zmenami cestovných poriadkov, ale i zvýšenia cestovného tieto náklady mali negatívny dopad na sociálne slabšie vrstvy,“ napísali poslanci ministrovi. Starostlivosť poslancov je niekedy až dojímavá a bezzhraničná. Môže sa stať, pravda, len ak zloduch-minister presadí v parlamente zrušenie trenčianskeho súdu, že sociálne slabšie vrstvy Trenčína budú na pojednávania jazdiť primátorsku limuzínou s desiatimi reproduktormi. Kým ľudí sa do auta vmestí sotva päť, vrstiev sa doň naskladá hocikoľko. Hrozí len to, že sociálne slabšie vrstvy nepocítia potrebu dotyku so spravodlivosťou, alebo odmietnu byť vrstvami a pocestujú ako ľudia, napríklad autobusom. Bolo to nefér, ale stať sa to môže. Voliči sú často nevďační.
Nesúhlasiť je užitočné, len pokiaľ sa to nerobí na plný úväzok.