Zavedenie rovnej dane na Slovensku, ku ktorej došlo od začiatku tohto roka, vyvoláva obavy rakúskych ekonómov, že Rakúsko sa stane pre investorov menej príťažlivé ako jeho dynamický východný sused. Tieto obavy ekonómov zosilňuje aj fakt, že Slovensko sa v máji tohto roka stane členom Európskej únie (EÚ).

Rakúski liberálni ekonómovia v súvislosti so slovenskou konkurenciou v daňovej oblasti požadujú, aby zdanenie podnikov v Rakúsku bolo zo súčasných nominálnych 34 % výrazne znížené. Súčasné návrhy rakúskej spolkovej vlády v tejto oblasti nepovažujú za dostatočné. Podľa ministerstva financií by v druhej etape rakúskej daňovej reformy malo dôjsť k zníženiu daní pre podnikateľov o 2,5 miliardy EUR (v prepočte asi 102,7 miliardy SKK). Maximálne zdanenie ziskov podnikov a príjmov jednotlivcov v Rakúsku môžu v súčasnosti dosiahnuť 50 % ich výšky. Vláda kancelára Wolfganga Schüssela má v pláne túto hornú hranicu znížiť na 43 % v roku 2006 a na 40 % do roku 2010.

Zavedenie rovnej dane v Rakúsku je nesmierne citlivou politickou otázkou. Jej základnou ideou je odstránenie všetkých výnimiek. Ak by došlo k tomuto kroku, potom by sa musela zrušiť aj výnimka na zdanenie 13. a 14. platu, ktoré sa zdaňujú 6-% sadzbou. Vyššie zdanenie týchto dvoch mesačných príjmov považujú politickí analytici za politickú samovraždu tej rakúskej spolkovej vlády, ktorá by sa pre tento rok rozhodla.

Rakúsky ústav pre hospodársky výskum (WIFO) uvádza, že zníženia daňových sadzieb pre podniky a súkromné osoby sa nepriaznivo prejaví v deficite štátneho rozpočtu, ktorý by mal v nasledujúcom roku vzrásť asi o 1 % hrubého domáceho produktu (HDP) a jeho celková výška by mala byť 1,5 % HDP. Rakúsky štátny dlh by mal v roku 2005 vzrásť zo 64,1 % na 65,8 % HDP. V tomto poslednom ukazovateli Rakúsko neplní jedno z kritérií Paktu stability a rastu EÚ, ktorý členom EÚ a najmä členom Európskej menovej únie (EMÚ) povoľuje maximálnu hranicu štátneho dlhu do výšky 60 % ich HDP.

Informoval o tom nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung.