Zahraničný obchod (ZO) Slovenska zaznamenal v novembri podľa predbežných údajov deficit na úrovni 483 mil. Sk. Saldo zahraničného obchodu bolo oproti novembru 2002 nižšie o 9 mld. Sk. Štatistický úrad SR zároveň revidoval záporné saldo obchodnej bilancie za október z 589 mil. Sk na 387 mil. Sk. Medziročné tempo rastu vývozu dosiahlo v novembri 26,9 % a objem exportovaného tovaru bol 75,728 mld. Sk. Tempo rastu dovozu dosiahlo 10,2 %, keď sa na Slovensko doviezol tovar v objeme 76,212 mld. Sk. Informoval o tom Štatistický úrad SR.

Vo vzťahu k najvýznamnejším obchodným partnerom bol v novembri vyšší vývoz do Nemecka o 45 %, Česka o 3,3 %, Rakúska o 19 %, Maďarska o 7,4 %, Poľska o 9,5 %, Francúzska o 3,6 % a Holandska o 7,5 %. Vývoz do Talianska klesol o 15,6 %. Z pohľadu hlavných ekonomických zoskupení vzrástol vývoz do krajín Európskej únie (EÚ) o 22,5 %, do krajín OECD o 24,2 % a do krajín CEFTA o 6 %.

Dovoz z Nemecka vzrástol v novembri o 23,1 %, z ČR o 3,8 %, Rakúska o 15 %, Francúzska o 4,9 %, Poľska o 21,6 % a z Maďarska o 37,2 %. Dovoz z Ruska bol nižší o 4,1 %, z Talianska o 1,5 % a zo Španielska o 5,3 %. Z hľadiska hlavných ekonomických zoskupení sa zvýšil dovoz z krajín EÚ o 11,9 %, z krajín OECD o 11,8 % a z krajín CEFTA o 12,1 %.

Saldo zahraničného obchodu bolo za jedenásť mesiacov pasívne v objeme 10,904 mld. Sk a v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2002 kleslo o 72,289 mld. Sk, čo predstavuje pokles o 86,9 %. Za jedenásť mesiacov sa vyviezol zo SR tovar v hodnote 739,885 mld. Sk pri medziročnom raste o 23,6 %. Do krajiny sa doviezol tovar v hodnote 750,789 mld. Sk. Objem dovozu bol v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka vyšší o 10,1 %.

Najvyššie pasívne saldo bolo v zahranično-obchodnej činnosti s Ruskom na úrovni 72,6 mld. Sk, Čínou 13,4 mld. Sk, ČR 12,8 mld. Sk, Japonskom 11,6 mld. Sk, Španielskom 8,8 mld. Sk a Francúzskom 6,2 mld. Sk. Najvyššie aktívne saldo mala Slovenská republika s Nemeckom v objeme 34,1 mld. Sk, Spojenými štátmi 33,4 mld. Sk, Rakúskom 21,7 mld. Sk, Maďarskom 9,7 mld. Sk, Poľskom 8,6 mld. Sk, Talianskom 8,2 mld. Sk a Holandskom 7 mld. Sk.

Saldo obchodnej bilancie za november opäť prekonalo očakávania analytikov. Rozdiel medzi vývozom a dovozom bol necelých 500 mil. Sk, čo je najlepší novembrový výsledok od roku 1994. Objem exportu dosiahol v novembri 75,7 mld. Sk pri 26,9-percentnom tempe rastu a objem importu predstavoval 76,2 mld. Sk pri 10,2-percentnom tempe rastu. Export sa podľa analytika ČSOB Mareka Gábriša udržuje naďalej v dobrej kondícii aj napriek tomu, že už niekoľko mesiacov naráža na vyššiu porovnávaciu základňu z minulého roku. Medziročné tempo rastu vývozu na úrovni takmer 30 % je podľa neho naozaj impozantné. Jedenásťmesačný deficit zahraničného obchodu (ZO) tak dosiahol len 10,9 mld. Sk.

V porovnaní s predchádzajúcimi mesiacmi sa podľa analytika Poštovej banky Miroslava Šmála takéto pozitívne výsledky neočakávali a zdôvodňovali sa tvrdením o sezónnych výkyvoch pred Vianocami, kedy saldo obchodnej bilancie zvyčajne rastie a ku koncu roka vrcholí. „Tieto tvrdenia už niekoľko mesiacov za sebou slovenská ekonomika svojou exportnou výkonnosťou jednoznačne vyvracia,“ uviedol analytik. Svedčí to o neustále rastúcej exportnej výkonnosti ekonomiky, ktorá za november dosiahla tretie najvyššie medziročné tempo rastu exportu. „V absolútnom vyjadrení export predstavoval druhý najvyšší mesačný objem exportu v tomto roku,“ dodal Šmál.

Za vynikajúcimi výsledkami exportu stojí najmä vývoz strojov, kovov a predovšetkým automobilov. V štruktúre exportu bol najväčším prekvapením rast vývozu vozidiel, lietadiel, plavidiel a dopravných zariadení o rekordných 76,1 %. Tieto výsledky sú dôkazom veľmi úspešnej orientácie slovenskej ekonomiky na automobilový priemysel. Vysoké tempá rastu exportu dosahujú aj ostatné priemyselné odvetvia s vyššou pridanou hodnotou, čo je podľa neho prejavom úspešne naštartovaných reforiem.

Na pozitívnych výsledkoch obchodnej bilancie sa však podieľal aj nižší objem dovozov. „Je to dôsledok predovšetkým nízkej kúpnej sily obyvateľstva z dôvodu klesajúcich reálnych miezd, vyšších cien a rôznych reštriktívnych opatrení vlády,“ uviedol Šmál. To má potom negatívny dopad na konečnú spotrebu domácností. Počas posledného kalendárneho mesiaca očakáva Šmál nižšie tempo rastu exportu z dôvodu vianočných sviatkov a dovoleniek a z tohto istého dôvodu aj vyšší rast spotrebiteľského dopytu. Tohtoročný zahraničný obchod však už podľa analytika Tatra banky Elizeja Macha napriek ešte neznámemu saldu za december prestáva byť stredobodom záujmu. „Trh sa začína koncentrovať na očakávania budúcoročného ekonomického vývoja a vzdialenejšej budúcnosti,“ uviedol.

V tomto roku podľa Gábriša Slovensko zaznamená najmenší celoročný schodok ZO od roku 1995. Na základe 11-mesačných čísel sa totiž podľa neho dá očakávať, že do konca roka iba ťažko prekročí 15 mld. Sk. „Z pohľadu externej rovnováhy bol rok 2003 excelentný. To sa premietlo aj na pomerne stabilnom kurze koruny voči euru v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Výsledky zahraničného obchodu sa preto nedajú hodnotiť inak ako jednoznačne pozitívne,“ uviedol.

V roku 2004 by schodok obchodnej bilancie nemal podľa Gábriša napriek očakávanému zhoršeniu, najmä v dôsledku technologických dovozov, prekročiť menovo bezpečnú hranicu. Navyše by ho mal bez problémov kryť prílev zahraničných investícií. „Koruna by preto aj v roku 2004 mala mať priestor na zhodnocovanie,“ dodal analytik, podľa ktorého by budúcoročný deficit ZO mohol dosiahnuť 40 mld. Sk, respektíve 3,1 % HDP.

Vyšší schodok obchodnej bilancie, ktorý bude súvisieť s vyššími dovozmi spojenými s novými investíciami, očakáva aj Macho. „Vysoká báza exportov tohto roka nedá v budúcom roku priestor na také impozantné tempá rastu, na aké sme boli zvyknutí tento rok. Napriek tomu však Slovensko očakáva rast exportov práve vďaka investíciám, ktoré spôsobia nielen zefektívnenie využitia existujúcich výrobných kapacít, ale aj ich rozšírenie,“ uviedol. Zahraničný dopyt by sa mal podľa neho pozviechať v porovnaní s týmto rokom. Okrem toho očakáva pokračovanie zhodnocovania kurzu koruny a zníženie kľúčových úrokových sadzieb, ktoré malo byť razantnejšie už v minulosti. Nevylučuje ani priame intervencie centrálnej banky proti zhodnocovaniu koruny, prípadne aj využitie iných menej štandardných nástrojov.