Ministra hospodárstva Pavla Ruska nedávno „absolútne znechutil, otrávil a dosť rozčertil list z istého ministerstva.“ Napísal ho „nejaký“ štátny tajomník a odmietol dať 200 – 400 mil. korún pre investora, ktorý je „ochotný investovať osem miliárd korún, vytvoriť prevádzku, zamestná viac ako sto ľudí, bude tvoriť zdroje.“ Nejaký štátny tajomník je Vladimír Tvaroška z ministerstva financií. Nie je a priori proti investičným stimulom, len si myslí, že pri ich poskytovaní by sa mali dodržiavať pravidlá.
Váha prostredia
Najsilnejším investičným stimulom je kvalitné podnikateľské prostredie. Pre Igora Rintela z Inštitútu pre verejné otázky to znamená dobrý systém, v ktorom sa rýchlo a efektívne vymáha právo, kde je politická stabilita, kde možno uvažovať nielen zo dňa na deň, kde daňový systém praje dlhodobým investíciám.
Argumentom pre uplatňovanie investičných stimulov, ktoré majú podobu rozličných zvýhodnení a príspevkov je existencia týchto nástrojov vo väčšine ekonomík. V súťaži o investície údajne víťazia krajiny, ktoré viac ponúkajú. Súťaž sa už vymyká vkusu, začala sa podobať na nechutné handlovanie.
V rokoch 2004 až 2006 sa zo štátneho rozpočtu na investičné stimuly uvoľní zhruba 5 miliárd korún. Suma sa môže zvýšiť ak sa uskutoční vstup kórejskej automobilky Huyndai, prípadne iného veľkého investora. V tomto roku len spoločnosť PSA Peugeot Citroen získala vyše 6 mld. korún. Investičné stimuly v rôznych podobách dotaraz čerpali takmer výlučne zahraničné firmy. Domáci podnikatelia považujú túto prax za diskrimináciu. „Mali by fungovať jasne vymedzené pravidlá hry. Vláda teraz rozhoduje individuálne, systém v akom sa teraz stimuly poskytujú je potencionálnym zdrojom korupcie,“ hovorí I. Rintel.
Nik sa nezdráha
Investičné stimuly sa tiež musia prispôsobiť pravidlám Európskej únie, ktorá ich považuje za štátnu pomoc. Ján Bajánek, šéf agentúry SARIO tvrdí, že stimuly v súčasnosti napomáhajú k zlepšovaniu podnikateľského prostredia. Ján Kovalčík, vedúci analytik týždenníka Trend, si myslí, že stimuly mali opodstatnenie pred niekoľkými rokmi, keď Slovensko trpelo investičnou podvýživou. Prostredie sa však výrazne zlepšilo, individuálne zvýhodnenia prestali mať úlohu vyváženia iných nevýhod. „Nemyslím si, že je dnes efektívne stimulovať výstavbu veľkých automobiliek tak, ako to robia krajiny V4,“ povedal v televízii TA3 J. Kovalčík.
Aj v rozvinutých ekonomikách existuje veľká konkurencia pri získavaní investícií. J. Bajánek uvádza príklady USA, Írska. „Sú to nepopierateľne trhové ekonomiky a tvrdo bojujú o investície, nezdráhajú sa investorov stimulovať,“ hovorí J. Bajánek. Názor, že dobré prostredie samo o sebe je lákadlom, považuje šéf agentúry za naivný.
Pri uvažovaní o stimuloch sa odhalí aj slabosť alebo sila priorít. „Ak si ministerskí úradníci budú myslieť, že ekonomiku Slovenska vytrhne niekoľko veľkých zahraničných investícií, tak treba hovoriť o investičných stimuloch v takej podobe ako ich pozná zákon a prax,“ hovorí J. Kovalčík a pripomína, že efektívnejším použitím peňazí na stimuly, by bolo napríklad zlepšenie situácie na katastroch nehnuteľností, viac by sa mohlo investovať do vzdelávania, do podmienok pre malé a stredné podnikanie. Za šesť miliád korún, ktoré dostane Peugeot by sa dal napríklad uskutočniť projek informatizácie školstva. „Problémom stimulov je aj navodenie situácie, keď zahraničný investor dokáže doslova ťažiť z konkurencie štátov, ktoré sa až hlúpo predbiehajú v ponuke výhod,“ hovorí J. Kovalčík.
Verejne neverejné
Diskusia o racionalite a neracionalite investičných stimulov je nekonečná. Akokoľvek budú individuálne zvýhodnenia konštruované, vždy pôjde o rozdeľovanie verejných financií. „Nemajme pocit, že niekomu niečo dávame, to nie sú naše peniaze. My len rozhodujeme o tom, aby sme ich správne dokázali použiť. To sa cez investičné stimuly dá,“ povedal na túto tému minister P. Rusko. Zdanlivo by teda nemal byť problém s transparentnosťou. Ale je. Zmluvy so zahraničnými investormi sú zväčša tajné, vláda sa odvoláva na obchodné tajomstvo. Pri použití verejných zdroj vyznieva formulka o tajomstve viac neobratne ako tajomne.
Písané pre týždenník Formát