Zníženie daní má slabý vplyv na rýchly vzostup konjunktúry. Ani prudký rast americkej ekonomiky v tomto roku s tým nesúvisí. V rozhovore pre nemecký hospodársky denník Handelsblatt to povedal nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu, Američan Milton Friedman. Podľa neho sa veci majú tak, že ak vláda na jednej strane dane znižuje, potom si musí požičať viac peňazí, aby dokázala financovať svoje výdavky. Iba vtedy, ak súčasne so znížením daní ide ruka v ruke aj znižovanie štátnych výdavkov, dostáva ekonomike dodatočne rozvojové impulzy.

Friedman tvrdí, že zo zníženia daní prvé tri roky nemá ekonomika nijaký prospech, ale v dlhodobom horizonte, v období 20 rokov, je to už celkom iné; zníženie daní sa v nej prejavuje stimulačne.

Ekonóm sa stavia proti americkému embargu na dovoz vybraných druhov čínskych textilných výrobkov do USA. Všeobecne je proti akýmkoľvek prekážkam vo svetovom obchode. Doslova povedal: „Moje odporúčanie je jasné: Zelenú pre slobodný obchod“.

Friedmana znepokojuje rýchly rast štátnych výdavkov v USA. Ním bude znemožnený stabilný rast. Hlavným nedostatkom americkej fiškálnej politiky sú rastúce verejné výdavky. Nimi ubúda z peňazí, ktoré by sa mohli vložiť do hospodárskeho rastu.

Nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu je trvalým odporcom spoločnej európskej meny, eura. Dodal, že nikdy nespochybňoval konkrétnu hodnotu eura. Otázkou je, či Európska centrálna banka nájde vhodnú mieru, ktorá by uspokojila 12 nezávislých krajín. Lebo nemôže byť tak, že peňažnopolitické úlohy, ktoré sú ľahko splniteľné Írskom, môžu vyznievať pre Nemecko ako pritvrdé.

Zavedenie spoločnej meny hodnotí Friedman ako zaujímavý experiment. V Európskej centrálnej banke sedia predstavitelia 12 krajín, ktoré sa dohodli, že budú využívať tú istú menu. Zvyšok sveta, Veľká Británia, USA a Japonsko, budú mať k dispozícii pružný výmenný kurz (svojich mien). V nasledujúcich 20 rokoch sa rozhodne, ktorý systém je zmysluplnejší.

Pakt stability a rastu pokladá Friedman za opodstatnený v prvej fáze uvádzania EMÚ do života, ale z dlhodobého hľadiska nie je rozumný. Jednotlivé krajiny by mali byť vo svojej fiškálnej politike rovnako slobodné ako v peňažnej politike.

Pokiaľ ide o nadchádzajúce rozšírenie EÚ, na otázku, čo ju čaká, Friedman odpovedal stručne: „Viac hnevu“.