Slovenské elektrárne rokujú so slovenskou vládou o prevzatí časti dlhov spoločnosti štátom ešte pred jej privatizáciou. Konkrétne vraj ide až o 30 miliárd korún z celkového približne 54 miliardového zadlženia elektrární. Vládny privatizačný poradca PricewaterhouseCoopers sa už nechal počuť, že takýto krok by, samozrejme, zvýšil trhovú cenu Slovenských elektrární v nadchádzajúcej privatizácii.

Súhlas vlády s takýmto postupom by však predstavoval veľký omyl. Z viacerých dôvodov.

Dôvod prvý: Zníženie zadlženosti hocakej firmy o určitú sumu zvýši trhovú cenu všetkých (teda 100 percent) jej akcií maximálne o tú istú sumu. V prípade Slovenských elektrární však štát predáva len 49 percent. To znamená, že za ideálnych okolností by teraz na seba prevzal záväzok vo výške 30 miliárd, čo by však pri predaji zvýšilo výnos len o 14,7 miliardy. Ešte v horšom svetle by sa celá operácia ocitla v momente, keď by štát nevlastnil všetky akcie elektrární. A on ich nevlastní, keďže minoritný akcionár elektrární – SPP – už nie je stopercentne vlastnený štátom. Vtedy by nutne na takejto transakcii aj za ideálnych podmienok škodoval. Naopak, ostatní akcionári by prišli k ľahkému zisku. V podstate by z ich pohľadu išlo o tunelovanie spoločnosti v opačnom zmysle – majoritný akcionár by z firmy neodvádzal majetok, ale dlhy.

Dôvod druhý: Ideálny prípad, keď trhová hodnota základného imania stúpa v rovnakej miere ako klesajú dlhy spoločnosti, sa v ekonomickej realite nevyskytuje. Spôsobuje to hlavne existencia daní, rozdiely v úrokových mierach, za ktoré si viete požičať (od bánk) a za ktoré ste schopní požičať (bankám) a v neposlednom rade rozdiel v nákladovosti vlastného a cudzieho kapitálu. Tieto skutočnosti vedú k tomu, že v reálnych podmienkach sa trhová hodnota základného imania spoločnosti zvýši vždy o menšiu čiastku, než poklesne jej dlh. Inak povedané, ak by aj štát predával všetkých 100 percent akcií Slovenských elektrární, nárast v ich predajnej cene bude vždy nižší, než objem prevzatých dlhov elektrární. To znamená, že čistý výťažok (predajná cena mínus prevzaté dlhy) z privatizácie bude tým nižší, čím viac dlhov štát od elektrární prevezme.

Dôvod tretí: Nech už by ministerstvo financií použilo akúkoľvek metodiku na výpočet verejného dlhu a rozpočtového deficitu, nič by to nemenilo na fakte, že verejný dlh i deficit by v danom roku reálne narástli o 30 miliárd korún.

Dôvod štvrtý: Vláda by opäť raz ukázala, že nemá problém netrestať zlých štátnych hospodárov. To by znovu len utvrdilo všetkých manažérov štátnych podnikov, že na štátnom sa neoplatí hospodáriť rozumne, pretože tým nič nezískate. Naopak, rozšafnosť je na mieste, veď nakoniec to aj tak vždy zaplatí slovenský občan cez štátnu pokladnicu.

Ak vláda napriek všetkým rozumným výhradám odsúhlasí prevzatie dlhov elektrární, nebude to možné hodnotiť nijako inak, než ako ďalší „sofistikovaný“ podvod na slovenských občanoch.