Z tunelovania Všeobecnej úverovej banky, a.s., (VÚB) v takzvanom zlatokopeckom období Slovenska v rokoch 1997 až 1998 obvinili vyšetrovatelia odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti 10 osôb. Medzi nimi sú štyria bývalí členovia predstavenstva VÚB, jeden súčasný člen predstavenstva banky, jeden ďalší zamestnanec VÚB, štyria bývalí a traja súčasní štatutári Konsult Real. Minister vnútra Vladimír Palko vysvetlil, že Michal K. bol najprv členom predstavenstva VÚB, a potom štatutárom Konsult Real (KR), Ladislav V. bol v minulosti aj členom predstavenstva VÚB, aj štatutárom Konsult Real a Bohuslav Š. je v súčasnosti členom predstavenstva VÚB aj štatutárom Konsult Real. Títo ľudia spôsobili štátu a súkromným spoločnostiam škodu za vyše 2,21 mld. Sk.

Podľa Palkových slov VÚB dala v spomínanom období niekoľko úverov a.s. Konsult Real v celkovej výške 1,68 mld. Sk. Súkromná spoločnosť ich však nebola schopná splácať. Od februára 1998 mala podľa ministra Konsult Real vyššie dlhy ako majetok. Podľa platnej legislatívy teda mala sama na seba podať návrh na konkurz, informoval minister vnútra. To sa však nestalo, a preto vyšetrovateľ ešte v máji tohto roku obvinil pre trestný čin marenia konkurzného konania siedmich predstaviteľov spoločnosti – Ladislava V., Milana S., Dušana K., Jozefa P, Ľubomíra Z., Michala K. a Bohuslava Š.

V apríli roku 1998 dostal KR od VÚB ďalší úver, pričom spoločnosť by už žiaden úver nemala dostať, keby sa postupovalo v súlade s pokynmi banky. Úver vo výške 100 mil. Sk dostal KR bez súhlasu dozornej rady VÚB. Za tento úver vyšetrovateľ obvinil zástupcov VÚB Františka P. a Anton M. z podvodu. Za rovnaký skutok je obvinený aj Ladislav V. ako zástupca KR.

V roku 1998 pred privatizáciou VÚB vláda rozhodla, že banka bude oddlžená prostredníctvom Slovenskej konsolidačnej, a.s. (SKo). Na nedobytné úvery v tejto banke mala SKo 21,3 mld. Sk. Klasifikované, teda nedobytné úvery, mala banka presunúť do štátnej akciovej spoločnosti Slovenská konsolidačná. Predstavitelia VÚB to však zneužili a spáchali trestný čin podvodu, informoval minister. Členovia predstavenstva VÚB schválili spoločnosti Konsult Real ďalší úver, a to vo výške 1,85 mld. Sk. Členovia predstavenstva VÚB potom nesplatenú čiastku tohto úveru, najmenej 1,71 mld. Sk zaradili medzi klasifikované úvery. Úver samozrejme nespĺňal zákonné podmienky na takúto klasifikáciu, dodal minister. V júni 2000 tento úver predstavenstvo postúpilo SKo, ktorá úver VÚB splatila. Slovenskej republike tak vznikla škoda viac ako 1,71 mld. Sk. Za tento skutok vyšetrovateľ obvinil 30. júna tohto roku členov predstavenstva VÚB Ladislava V., Františka Sz., Michala K. a Bohuslava Š. z trestného činu podvodu. Hrozí im trest odňatia slobody na päť až 12 rokov.

Posledným – štvrtým skutkom, z ktorého sú tieto osoby obvinené, sa stal v roku 2000, keď zástupcovia spoločnosti Konsult Real začali postupne jej majetok rozpredávať. Tým samozrejme poškodzovali veriteľov. V júni 2000 zástupcovia Konsult Real so súhlasom VÚB uzatvorili so spoločnosťou Strategia Servis, a.s., zmluvu o prevzatí časti dlhu voči VÚB vo výške 30 mil. Sk. Neskôr to navýšili na 89 mil. Sk. V skutočnosti však previedli na spoločnosť Strategia Servis aktíva v hodnote 759,7 mil. Sk. Svojim veriteľom, 12 spoločnostiam tak spôsobili škodu viac ako 400 mil. Sk. Za tento skutok podľa ministra vyšetrovateľ obvinil 25. júna tohto roku zástupcov spoločnosti Konsult Real Ľubomíra Z., Michala K. Bohuslava Š. z trestného činu poškodzovania veriteľa. Obvineným hrozí trest odňatia slobody na dva až osem rokov.

Jeden z obvinených Ladislav V. je v súčasnosti guvernérom Eximbanky. Na otázku, ako je možné, že je ešte vo funkcii, minister nechcel podať v danej chvíli žiadne vysvetlenie. Ako dodal, je logické, že prípad bude mať personálnu dohru.

Včera nie je dnes

Súčasné vedenie VÚB, a.s. sa dištancuje od predprivatizačných transakcií medzi bankou a spoločnosťou Konsult Real, a.s., uvádza sa v stanovisku VÚB k prípadu Konsult Real, ktoré dnes poskytla TASR vedúca tlačového oddelenia a hovorkyňa VÚB Silvia Nosálová.

Ako sa ďalej uvádza v stanovisku, súčasné vedenie VÚB sa dištancuje od všetkých krokov, ktoré urobila VÚB v deväťdesiatych rokoch, keď bola pod kontrolou štátu. Po privatizácii, v decembri 2001, urobil nový vlastník – Banca Intesa – kroky, ktoré viedli k zásadným zmenám v štruktúre a kultúre riadenia banky a zároveň implementovali kontrolné mechanizmy, ktoré zabezpečujú transparentnosť a stabilitu banky.

Vedenie banky ďalej k prípadu Konsult Real uvádza nasledovné: – Konsult Real nie je od roku 2001, kedy bol na neho vyhlásený konkurz, majetkovo, ani manažérsky prepojený s VÚB. – Predprivatizačné transakcie medzi Konsult Realom a VÚB v sebe nenesú žiadne riziko ohrozujúce integritu a stabilitu súčasnej VÚB. – Súčasný manažment VÚB nebol do týchto záležitostí nijakým spôsobom zapojený. Výnimku tvorí Bohuslav Šolta, ktorý podal dozornej rade rezignáciu na funkciu člena predstavenstva. Urobil tak preto, aby uchránil dobré meno banky v súvislosti s prebiehajúcim vyšetrovaním. – Bohuslav Šolta bude chrániť aj svoje dobré meno. Je presvedčený, že transakcie medzi bankou a Konsult Realom boli výsledkom jasných inštrukcií zodpovedných štátnych inštitúcií. Podľa Šoltu tieto operácie prispeli k odstráneniu zlých úverov bývalých štátnych spoločností, ktoré vznikli v období 1993 až 1998. – Súčasné vedenie banky nemôže komentovať právnu, či obchodnú podstatu transakcií medzi VÚB a Konsult Realom. Musí však konštatovať, že tieto transakcie boli realizované v kontexte reštrukturalizácie bilancie banky pred privatizáciou.

Ako sa uvádza v závere stanoviska, vedenie banky žiada všetkých, ktorí o tomto prípade informujú, aby zásadne rozlišovali a nespájali predprivatizačnú históriu banky so súčasnými transparentnými metódami riadenia a celkovou opatrnosťou v riadení rizík, ktorá je uplatňovaná v súčasnosti.

Zlatokopecké obdobie podľa uznesenia vlády

Ladislav Vaškovič, František Szikhart, Michal Krajčovič a Bohuslav Šolta poskytli agentúre SITA spoločné stanovisko, v ktorom rekapitulujú situáciu vo VÚB v rokoch 1998 až 2001.

Podľa stanoviska vedenie banky nastúpilo do nej vtedy keď sa banka nachádzala v stave hlbokej krízy. Manažment banku ozdravil tak, že sa predala zahraničnému investorovi. Cena za jednu akciu podstatne prevyšovala cenu iných porovnateľných bánk privatizovaných na Slovensku. Avšak banka by sa nedala predať takýmto spôsobom bez ozdravenia.

Ako sa ďalej v stanovisku uvádza, vtedajšia vláda Mikuláša Dzurindu schválila presun úverov do štátnej agentúry. Z VÚB sa odsunuli zlé úvery v hodnote 66 mld. Sk. Reštrukturalizácia, to však nebol len presun úverov, ale aj nepopulárne opatrenia vykonané manažmentom, ako znižovanie počtu zamestnancov v banke, úsporné opatrenia, tlak na efektívnosť. Vedenie banky odštartovalo poskytovanie hypotekárnych úverov na Slovenska a zaviedlo viacero inovácií pri poskytovaní finančných produktov obyvateľstvu a právnickým osobám. V dôsledku vyššie uvedených krokov banka dosiahla ekonomické ukazovatele, ktoré vysoko prekračujú požiadavky kladené na banky centrálnou bankou. Podarilo sa to vďaka činnosti radových pracovníkov, manažmentu, ale najmä zásluhou štátu, ktorý sa rozhodol pre ozdravenie a predaj bánk.

Autori stanoviska nechápu prečo sa používa pri ozdravenej banke slovo tunel. „Nevieme si predstaviť ako by sa dala predať vytunelovaná banka. Činnosť banky bola v tom čase kontrolovaná Úsekom bankového dohľadu Národnej banky Slovenska, jej účtovné výkazy kontrolovali nadnárodné audítorské firmy a nad predajom dohliadala investičná banka J. P. Morgan. Treba jednoznačne pripomenúť, že vtedajšie vedenie banky pred privatizáciou nezaťažilo banku ani jednou korunou zlých úverov, ktoré by boli odsunuté do štátnej agentúry Slovenská konsolidačná,“ uvádza sa v stanovisku.

Činnosť vyšetrovateľa považujú autori stanoviska za zaujatú a takzvané trestné činy, z ktorých sú obviňovaní za vymyslené. Z tohto dôvodu podali sťažnosť na postup vyšetrovateľa na Generálnu prokuratúru SR. Na tlačovej konferencii Ministerstva vnútra SR odznela informácia o to, že vedenie banky jej spôsobilo škodu a spôsobilo škodu štátu. Preto považujú informácie, a najmä interpretáciu faktov na tlačovej konferencii za spôsob ovplyvňovania a nátlaku na prokuratúru v procese rozhodovania o našej sťažnosti.

„Vieme si predstaviť rozhorčenie občanov, ktorí ako daňoví poplatníci budú musieť zaplatiť účet za odsunuté úvery zo slovenských bánk. Znova však opakujeme, že sme sa nepodieľali na vzniku presúvaných úverov, ale len organizovali ich odsun z banky. Vinníkov treba hľadať v inom čase a na inom mieste. V bankovom prostredí založenom na dôvere neobstoja vyhlásenia, ktoré podkopávajú činnosť bánk a spochybňujú proces ozdravenia bánk, ktorý schválila predchádzajúca vláda Mikuláša Dzurindu. Vláda svojim uznesením schválila v roku 2000 aj zoznam presúvaných aktív. Medzi nimi sú aj úvery, v súvislosti, s ktorými Policajný zbor SR vedenie vyšetrovanie,“ dodávajú v stanovisku.

Ozdravenie bánk bol najvýznamnejšou ekonomickou reformou v rokoch 1998 – 2002. „Nechápeme a nevidíme žiadne dôvody, prečo by malo byť preto spochybňovaná naša odborná spôsobilosť a poškodzované dobré meno. Nechápeme prečo sa na tlačovej konferencii použilo silne emocionálne podfarbené slová tunel a zlatokopecké obdobie. Týmito slovami sa označuje krádež finančných aktív. Aj napriek absurdnosti spomenutých výrokov o obvinení, ani jedno nie je spojené s čo len s náznakom nášho osobného obohatenia. Preto je uvedené slovné spojenie viac ako tendenčné a podnikneme primerané právne kroky na ochranu osobnosti. Obvinenia považujeme za vykonštruované a účelovo rozmazané,“ dodávajú v závere stanoviska.