Prílev priamych zahraničných investícií (PZI) zaznamenal na Slovensku v posledných rokoch výrazný rast a jeho pozícia sa v tomto smere zlepšuje aj v porovnaní s ostatnými krajinami Visegrádskej štvorky. V roku 2002 dokonca Slovensko zaznamenalo najväčší podiel PZI na hrubom domácom produkte (HDP), a to až 17 %. Prílev PZI do Českej republiky vlani dosiahol takmer 14 % HDP, v Poľsku to bolo len niečo vyše 2 % a Maďarsku len 1 %. Informovali o tom predstavitelia vlád a obchodnej sféry z krajín strednej a východnej Európy a Spoločenstva nezávislých štátov na prvom regionálnom investičnom samite v Bukurešti.

Výrazný nárast prílevu PZI zaznamenalo Slovensko aj v prepočte na jedného obyvateľa. Kým roku 2001 predstavoval vyše 1 000 USD na hlavu, vlani prílev PZI dosiahol už takmer 2 000 USD na obyvateľa. Najúspešnejšou krajinou V4 je z tohto pohľadu Česká republika s vlaňajším prílevom PZI vo výške 3 750 USD na hlavu, nasledovalo Maďarsko s takmer 2 500 USD na hlavu a Poľsko s takmer 1 500 USD na obyvateľa. Krajiny V4 pritom z kumulovaného prílevu PZI do regiónu strednej a východnej Európy prijímajú až 60-percentný podiel.

Zatiaľ čo sa globálny prílev investícií znížil z 1,4 bil. USD v roku 2000 na 650 mld. USD v roku 2002, pričom prudko poklesli aj čisté priame zahraničné investície do rozvojových krajín zo 172 mld. USD v roku 2001 na vlaňajších odhadovaných 143 mld. USD, stredná a východná Európa tomuto celosvetovému trendu nepodľahla. Podľa Svetovej správy o investíciách za rok 2003 organizácie UNCTAD, počas rokov 1997 až 2001 prílev PZI v krajinách strednej a juhovýchodnej Európy a v pobaltských krajinách vzrástol celkovo až o 51 % z 19 mld. USD na 28,7 mld. USD. Česká republika, Poľsko a Slovensko sa pritom v uplynulom roku zaradili medzi 30 popredných príjemcov PZI na svete.