V posledných mesiacoch sa prejavil jednoznačný trend spomaľovania rastu dlhov v zdravotníctve. Po rokovaní vlády to uviedol minister zdravotníctva Rudolf Zajac. „Ak nenastanú žiadne mimoriadne situácie, ako napríklad výrazné zhoršenie výberu daní alebo kurzu koruny, koncom budúceho roka môže byť systém vyrovnaný,“ povedal Zajac. Ako však zdôraznil, bude zároveň aj finančne podvyživený a v roku 2005 musí dostať viac zdrojov.

Dlhy v zdravotníctva za prvý polrok tohto roka vzrástli o 3,232 mld. Sk, čo je o 1,268 mld. Sk menej ako predpokladaný rast vo výške 4,5 mld. Sk. Celkový dlh k ultimu júna predstavoval 27,973 mld. Sk, z čoho istina predstavovala 23,607 mld. Sk. Vyplýva to zo správy o vývoji záväzkov po lehote splatnosti v rezorte zdravotníctva, ktorú vzal vládny kabinet v stredu na vedomie. Zdravotné poisťovne sa na dlhu podieľali sumou 10,086 mld. Sk a zdravotnícke zariadenia čiastkou 17,887 mld. Sk.

Na znížení tempa rastu dlhu sa podľa ministerstva zdravotníctva prejavila funkcia nových vlastníckych vzťahov vo forme delimitácie a transformácie zdravotníckych zariadení. Očakávaný efekt malo avizované zavedenie poplatkov za recept, keď sa poistenci snažili predzásobiť. To sa prejavilo prudkým nárastom výdavkov na lieky, ktoré zvýšilo dlh zdravotných poisťovní o 1,32 mld. Sk. Toto predzásobenie je však podľa ministerstva jednorazové a predbežné analýzy z tretieho kvartálu 2003 signalizujú výrazný pokles výdavkov na lieky vo výške až 1 mld. Sk počas letných mesiacov.

Ministerstvo zdravotníctva v rámci reformy pripravuje ďalšie opatrenia s cieľom zastaviť rast dlhu v zdravotníctve. V nasledujúcom polroku je podľa neho možné očakávať pozitívny efekt najmä zo zavedenia poplatkov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, nových princípov kategorizácie a systému hodnotenia riaditeľov zdravotníckych zariadení.