Približne každej šiestej slovenskej domácnosti sa za posledný rok zvýšili úspory. Asi štvrtine zostali na nezmenenej úrovni a viac než tretina uvádza, že má nasporené menej než pred 12 mesiacmi. Rozhodujúcim kritériom pre výber inštitúcie, ktorej ľudia zveria svoje našetrené peniaze, pritom zväčša býva bezpečnosť vkladu. Vyplýva to z prieskumu, ktorý začiatkom septembra na vzorke 1 312 respondentov zrealizoval Ústav pre výskum verejnej mienky (ÚVVM) pri Štatistickom úrade (ŠÚ) SR.

V porovnaní s rovnakým prieskumom pred štyrmi rokmi, ústav zistil 7-% nárast počtu respondentov s miernym zvýšením objemu úspor a naopak 9-% pokles tých, ktorým sa ich úspory výrazne zredukovali. Bankový sektor, ako informuje ŠÚ SR, vykázal k júnu tohto roka oproti septembru 1999 zvýšenie korunových vkladov občanov o 59,1 miliardy Sk na 325,4 miliardy Sk.

Podiel domácností, ktoré majú odložené výrazne menej než pred rokom, kleslo na 16 % a rovnaké percento uviedlo, že ich úspory sú výrazne alebo mierne vyššie. Spolu 19 % v porovnaní s 20 % spred štyroch rokov sa vyjadrilo, že nemá žiadne odložené peniaze a 3 % nevedelo svoju situáciu posúdiť.

Vývoj v rodinných financiách podľa zistení ústavu pritom úzko súvisí s mierou nezamestnanosti v konkrétnom regióne. Kým asi pätina respondentov v Bratislavskom, Trenčianskom a Trnavskom kraji s najnižšou nezamestnanosťou na Slovensku deklarovala mierny nárast úspor, vyše 40 % obyvateľov Prešovského a Košického kraja sa zmieňovalo o ich miernom alebo až výraznom znížení. Takmer štvrtina opýtaných v Košickom a Nitrianskom kraji uviedla, že nemá žiadne úspory.

Z demografického hľadiska nebol výrazný nárast úspor významnejšie zaznamenaný v žiadnej zo skúmaných skupín a menší nárast sa prejavil hlavne u vekovej skupiny od 25 do 29 rokov. Takúto odpoveď uviedlo 22 % vysokoškolsky vzdelaných, 44 % podnikateľov a 21 % zamestnancov a 21 % občanov väčších miest nad 100 000 obyvateľov.

Nezmenenú výšku úspor v porovnaní so situáciou spred roka uvádzali tiež hlavne vysokoškolsky vzdelaní – 33 % a kvalifikovaní robotníci – 38 %. V skupine tých, ktorí sa zdôverili, že majú nasporené menej než pred 12 mesiacmi, zas dominovali najmä 60 až 64-roční, ktorých sa tak vyslovilo 33 % a opýtaní z menších sídiel do 2 tisíc obyvateľov (25 %). V porovnaní s obdobím pred rokom sa výrazne znížili úspory domácností hlavne v starších vekových skupinách nad 65 rokov.

Tí, ktorí si odložili nejaké peniaze, si svoju peňažnú inštitúciu, kde majú ich najväčšiu časť, vybrali najčastejšie na základe bezpečnosti vkladu, a to aj za cenu nižších úrokov. Toto kritérium preferuje až štvrtina účastníkov prieskumu, najčastejšie pritom obyvatelia sociálne slabších regiónov. Najmä ľudia s vysokoškolským vzdelaním, podnikatelia a obyvatelia veľkých miest zas zvažovali viac kritérií naraz, pričom túto odpoveď si vybralo celkom 22 % opýtaných. Blízkosť banky je dôležitá pre 21 % respondentov a pre 18 % tradícia a meno banky. Spolu 5 % sporiteľov sa orientovalo podľa výšky úrokov aj za cenu vyššieho rizika a 3 % opýtaných si nevybralo žiadnu z ponúkaných odpovedí, najčastejšie preto, že nesporia v banke. Vyjadriť sa nevedelo 6 % respondentov, najmä mladí vo veku 16 a 17 rokov, ľudia so základným vzdelaním a ekonomicky neaktívni.