Kedy sa penzijná reforma spustí?
Plán je taký, že v tomto roku prijme parlament zákony, v nasledujúcom roku sa budú udeľovať licencie pre správcovské spoločnosti a tie sa potom budú pripravovať na spustenie systému. Na začiatku roka 2005 sa postavia na jednu čiaru a vyštartujú v súťaži o klientov, ktorým sa na ich osobných účtoch začnú hromadiť prostriedky.
Stačí rok na dobrú prípravu?
Ešte nikdy na Slovensku nebol k dispozícii rok na implementáciu.
V Chile to pripravovali niekoľko rokov…
Odvtedy už je k dispozícii množstvo skúseností, ktoré umožňujú postupovať rýchlejšie. Okrem toho, čílsky príklad zahŕňa aj čas diskusií, prípravy zákonov a podobne. Ak sa tento čas spočíta u nás, tiež sú to roky.
Správcovské spoločnosti budú pomerne silno regulované. Neobmedzí silná regulácia konkurenciu a mieru zhodnocovania úspor?
Pre tých, ktorí sa tak rozhodnú, je to povinné sporenie, takže aj miera voľnosti a rizika musí byť čo najnižšia. Ale nemyslím si, že by to dosiahlo mieru, ktorá by obmedzovala konkurenciu a znižovala výnosy. Každá správcovská spoločnosť napríklad musí vytvoriť tri fondy, z ktorých každý bude mať inú stratégiu – mladým ľuďom sa budú prostriedky zhodnocovať viac, pretože ich fond bude môcť robiť rizikovejšie, a teda výnosnejšie operácie – až 80 percent bude môcť investovať do akcií. Ľudia pred penziou budú mať peniaze spravované veľmi konzervatívnym režimom s minimálnym rizikom, aby sa nestalo, že tesne pred odchodom na dôchodok sa ich peniaze pre nejaký výkyv znehodnotia.
Budú si môcť ľudia zvoliť mieru konzervatívnosti zhodnocovania úspor?
Najmladší sa môže rozhodnúť hneď ísť do konzervatívneho fondu, u najstarších ľudí sa predpokladá, že to zhodnotenie už prebehlo a viac ide o jeho udržanie. Vekom sa budú zužovať možnosti pre výber investičnej stratégie, preváži opatrnosť.
Jedno z najväčších rizík reformy spočíva v zápornej výnosovosti úspor, teda že inflácia bude vyššia než ich zhodnotenie. Vstupujeme do EÚ, príde cenové približovanie a niekoľko rokov tu bude vyššia inflácia a nízke úrokové sadzby.
Ak berieme do úvahy dlhší časový úsek, nemalo by to byť vážne riziko, inflácia by po niekoľkých rokoch mala klesnúť na úroveň v eurozóne. Čo sa týka výnosov, nedá sa vždy zaručiť len rastová fáza, trhy sú živé, ale veľa bude závisieť od kvality manažérov a zvolenej investičnej stratégie. Za celú dobu sporenia však bude výnos určite plusový.
Ako bude zaistená bezpečnosť peňazí, ktoré ľudia do správcovských spoločností vložia? V Argentíne napríklad vláda v čase crossdefaultu krajiny vymenila úspory ľudí za bezcenné dlhopisy…
Proti výčinom vlády, diktatúre či znárodňovaniu nás nemôže ochrániť nijaký zákon. Každý občan musí robiť všetko pre to, aby sa nič také nestalo, aby tu bolo stabilizované demokratické zriadenie, to je najúčinnejšia ochrana. Za normálnych okolností vláda nemôže správcov nijako donútiť, aby vymenili úspory za dlhopisy.
A čo sa týka prevencie proti defraudácii či bankrotu?
Bezpečnosť je garantovaná niekoľkými úrovňami. Jednak prísnymi kritériami na vznik správcovských spoločností – nebude to len otázka peňazí, ale aj kreditu, dlhodobejšieho pôsobenia, musia to byť finančné inštitúcie… Druhá úroveň sú investičné limity, bude tu veľmi nízky limit na percento kapitálu, ktoré môže fond investovať do jedného druhu cenného papiera. Ide o čo najväčšie rozloženie rizika. Okrem toho bude oddelené hospodárenie správcovskej spoločnosti od samotných fondov s úsporami, ktoré správca nebude vlastniť, ale iba spravovať. Fondy budú majetkom vkladateľov, ak sa aj správca dostane do problémov, nebude na ne môcť siahnuť ani on, ani exekútori.
Kto to všetko bude kontrolovať?
Úrad pre finančný trh, po roku 2005, keď sa má zlúčiť s NBS, už centrálna banka. Správcovské spoločnosti budú s regulátorom online prepojené, takže v každej chvíli bude vidieť, čo sa v spoločnosti deje a ak fond vybočí z limitov, regulátor ho bude môcť okamžite zastaviť.
Úrad pre finančný trh ani NBS nemajú v dohľade práve najlepšiu povesť, navyše nie sú veľmi verejne kontrolovateľné. Čo sa dá robiť s týmto rizikom?
Predovšetkým musíme mať dobrý zákon, dobré pravidlá. Zdá sa, že NBS sa zatiaľ ukazuje ako najdôveryhodnejšia inštitúcia v tomto smere, takže integrácia ÚFT do NBS sa mi javí ako dobrý krok. Zdokonaľovanie dohľadu a väčšia transparentnosť NBS: prečo nie? Základom sú dobré pravidlá pre správcovské spoločnosti, dohľad už potom nemá veľa možností, ak je problém, musí konať.
Každý nový penzijný systém je na začiatku veľmi drahý – nebudú sporitelia sklamaní, že veľkú časť ich peňazí pohltia prvotné náklady systému?
Práve preto sme určili veľmi nízke poplatky pre správcov. Vychádzali sme z toho, že spravovanie penzijných fondov nie je na rok či tri, ale na desaťročia. Takže aj keď možno v prvých rokoch na tom tie inštitúcie príliš nezarobia, som presvedčený, že dlhodobo je to veľmi zaujímavý biznis pre obe strany, sporiteľov i správcov.
Správcovské spoločnosti budú pôsobiť na základe licencií. Lenže na Slovensku sa slovo licencia často spája s korupciou. Ako je ich prideľovanie proti korupcii zabezpečené?
Budú jasné a tvrdé kritériá. Kto ich splní, dostane licenciu.
Čo ak kritériá splní dvadsať záujemcov? Bude sa medzi nimi vyberať?
Každý, kto tie kritériá splní, licenciu dostane, aj keby ich bolo dvadsať. Ale je to taká náročná vec, že dvadsať ich určite nebude. Trh má nejakú absorbčnú schopnosť a každý bude veľmi dlho počítať a sledovať konkurenciu, kým sa do toho pustí.
Veľa sa hovorí o tíme, ktorý sa na tejto reforme podieľa – vraj sa rozpadá, niektorí jeho členovia už odišli.
Dôležitý je produkt, a ten je podľa mňa dobrý, takže tím odviedol kvalitnú prácu. Máme zahraničných expertov, ktorí sa na podobných reformách už podieľali, máme aj domácich, renomovaných expertov. Je fakt, že niektorí ľudia odišli – Ivan Švejna, ktorý prípravu reformy riadil priamo na ministerstve, dokončil svoju robotu, a keďže svoje uplatnenie nevidel v nejakom úradníckom postupe, rozhodol sa pre zmenu. Možno niekto mal aj iné predstavy a nepresadil ich, ale taký je život.
Budú vďaka reforme klesať povinné odvody?
Ako bude postupne klesať počet ľudí, ktorí dostávajú dôchodky zo starého systému, tak budú môcť klesať aj odvody. Najrýchlejšie sa však budú znižovať odvody v invalidnom poistení.
Existuje nejaký reálny odhad, aká drahá bude celá reforma?
Na začiatok – ak by sme tú reformu neurobili, je to pre spoločnosť oveľa drahšie a dôchodky by časom museli klesať. Odhady nákladov na reformu sa pohybujú okolo 1 percenta HDP ročne, po nábehu reformy by to malo klesať. Bez reformy by to bolo niekoľko percent HDP ročne.
Koľko ľudí podľa vás prejde do druhého piliera?
Počítame s tým, že pre druhý pilier sa rozhodne okolo 50 percent ľudí, máme vypočítané aj scenáre s 30 a 70-percentným záujmom.
Ak by sa 70 percent ľudí rozhodlo pre druhý pilier, náklady štátu na priebežný pilier by boli oveľa vyššie. To by asi bol problém.
Bol, ale riešiteľný, pretože vždy je možné urobiť aj korekcie podielu odvádzaných prostriedkov pre jednotlivé piliere. Ale myslím, že nie je dôvod očakávať nejaké zásadné prekvapenie.
Robert Žitňanský