Minister pôdohospodárstva Zsolt Simon s návrhom štátneho rozpočtu nevyjadril spokojnosť ani po utorkovom rokovaní vlády, keď sa ministri predbežne dohodli na prerozdelení rezervy určenej na priority jednotlivých rezortov, ktorej celková výška bola 5,1 mld. Sk. Stále totiž trvá na dorovnaní priamych platieb na úroveň 55 % výšky podpory súčasných členských štátov Európskej únie, pričom po prerozdelení rezervy tak, ako to navrhlo Ministerstvo financií SR, dosahuje výška priamej podpory poľnohospodárom 50-percentnú úroveň. K definitívnemu zneniu štátneho rozpočtu na budúci rok by sa mal kabinet vyjadriť pravdepodobne 8. októbra.

Rezortu pôdohospodárstva tak podľa dohody z doposiaľ nerozdelenej časti rezervy vo výške 741 mil. Sk pripadá na navýšenie priamych platieb o 5 % čiastka 678 mil. Sk. Ako po rokovaní kabinetu povedal šéf rezortu financií Ivan Mikloš, ministerstvo financií bolo podľa neho voči poľnohospodárom dostatočne ústretové, pretože z nerozdelenej časti rezervy im vyčlenilo vyše 90 %. „Nie je korektné porovnávať výšku dotácií na hektár pôdy s okolitými krajinami, pretože tá bola aj v minulosti rozdielna,“ povedal Mikloš. Podľa neho má slovenský agrosektor zatiaľ plánovaný medziročný rast rozpočtovaných prostriedkov z približne 13 mld. Sk v tomto roku na budúcoročných vyše 17 mld. Sk, čo je medziročný nárast, ktorý neevidujú ani v ostatných pristupujúcich štátoch. Jedinou možnosťou, ako navýšiť prostriedky poľnohospodárom, je pritom podľa Mikloša zníženie rozpočtu v iných rezortoch, čo závisí na ich vzájomnej dohode.

Minister pôdohospodárstva zatiaľ nevie, odkiaľ by prostriedky zohnal, keď podľa neho rezort hľadá možné alternatívy. „Vo vlastnom rozpočte to určite nebude. Rozpočet rezortu je rozpísaný presne podľa predpisov Európskej únie a nemáme pri ňom voľný priestor na pohybovanie,“ konštatoval Simon, ktorý vidí priestor na možné navýšenie zdrojov v niektorých oblastiach, ktoré podľa neho nie sú zatiaľ dostatočne podchytené. „Nechcel by som sa k tomu konkrétne vyjadrovať, pretože si chcem dať zanalyzovať, či je to možné, alebo nie,“ dodal.

Problémový tak naďalej zostáva len rezort pôdohospodárstva, keď ostatní ministri napriek nesplneniu všetkých požiadaviek k súčasnému zneniu štátneho rozpočtu nevyjadrili zásadný nesúhlas. „Nikdy nebudem spokojný so štátnym rozpočtom. Na druhej strane však musím povedať, že vláda uznala, že stabilizačné opatrenia, ktoré sme urobili, boli efektívne a zastavili sme rast dlhu a toto je doba, keď musíme do systému pridať peniaze,“ povedal na margo návrhu rozpočtu minister zdravotníctva Rudolf Zajac. Spokojnosť s rozpočtom vyjadril aj minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník.

Budúcoročný ŠR počíta s príjmami vo výške 249,2 mld. Sk a výdavkami 310,7 mld. Sk. Deficit verejných financií rozpočtuje Ministerstvo financií SR v budúcom roku na úrovni 3,9 % predpokladanej tvorby hrubého domáceho produktu, čo zodpovedá schodku verejných financií vo výške 50,4 mld. Sk.