Augustová inflácia na úrovni 1 % bola vyššia ako očakávania väčšiny analytikov, ktorí priemerne odhadovali celkovú infláciu vo výške 0,8 %. Na druhej strane Slovensko zaznamenalo jadrovú aj čistú defláciu, čo podľa analytikov zapríčinili vyššie spotrebné dane a regulované ceny. Celoročnú infláciu očakávajú analytici v rozmedzí od 8,4 do 9,7 %.

Podľa analytika UniBanky Viliama Pätoprstého pozitívnym signálom bola v auguste jadrová deflácia, ktorá naznačuje, že odhliadnuc od rastu spotrebných daní, by sa cenová hladina v auguste znížila. Regulované ceny v auguste medzimesačne vzrástli o 0,5 % a medziročne o 19,7 %. Ako však uviedol analytik Poštovej banky Miroslav Šmál, ich podiel na raste celkovej cenovej hladiny bol len 0,14 %. „Rozhodujúcim faktorom, ktorý potiahol celkovú cenovú hladinu boli nepriame dane, ktoré ju zvýšili až o 1,39 %,“ poznamenal Šmál. Ako dodal, vyššia celková medzimesačná inflácia ako augustové 1 %, bola len v januári tohto roka, kedy vplyvom prudkej deregulácie zo strany štátu dosiahla až 5,3 %.

Vo vývoji cien jednotlivých komodít priniesol podľa Pätoprstého mierne prekvapenie len vyšší rast cien alkoholických nápojov a tabaku o 5,7 %. „Časť tohto nárastu zrejme nespôsobili len vyššie spotrebné dane, ale aj možné zvyšovanie marží samotných predajcov, prípadne výrobcov,“ skonštatoval analytik. Ako uviedol analytik Slavie Capital Pavol Ondriska, rast cien pohonných hmôt pridal vyše šesť desatín percenta k celkovej medzimesačnej zmene a bol najvýznamnejším komoditným proinflačným faktorom. „Na druhej strane nárast cenovej hladiny tlmil sezóny pokles cien zeleniny a ovocia a odevov,“ skonštatoval Ondriska. Ako dodal, ceny potravín sa medziročne takmer nezmenili, keď podľa Štatistického úradu vzrástli len o 0,6 % a za prvých osem mesiacov medziročne dokonca poklesli o 0,6 %. „Je ťažké presne odhadnúť vplyv sucha na ceny potravín v nadchádzajúcich mesiacoch, nakoľko slabá tohtoročná úroda bude čiastočne kompenzovaná zásobami z minulého roka a čiastočne dovozmi zo zahraničia,“ uviedol analytik Tatra banky Elizej Macho. Ako dodal, môžeme tak očakávať negatívny dopad na obchodnú bilanciu. Vplyv na rast cenovej hladiny mal podľa Šmála aj rast koncesionárskych poplatkov za rozhlas a televíziu, ktoré vzrástli o 33 % a ich váha na raste spotrebiteľských cien predstavuje 0,16 %.

Analytik ČSOB Marek Gábriš predpokladá, že inflácia už nie je ďaleko od svojho stropu. „Do konca roka môžu ešte inflačne pôsobiť ceny mäsa, prípadne aj obilnín. „Najbližší mesiac zasiahne do vývoja aj úprava cenníkov v telekomunikačnom sektore,“ dodal. Súčasná inflácia je podľa Gábriša síce vysoká, ale po roku 2005 podľa neho klesne pod hladinu 5 %.

Aktuálny vývoj inflácie podľa guvernéra centrálnej banky Mariána Juska nedáva dôvod na zmenu súčasnej menovej politiky Národnej banky Slovenska (NBS). „Kvôli inflácii nie je potrebné výkon menovej politiky upravovať,“ skonštatoval Jusko. Augustový rast spotrebiteľských cien o 1 % súvisel podľa guvernéra s úpravou daní od 1. augusta. „Inflácia v budúcich mesiacoch by tak už nemala byť vyššia, prípadne len nepatrne,“ dodal guvernér.

Vývoj inflácie je podľa guvernéra centrálnej banky Mariána Juska plne v súlade s očakávaniami centrálnej banky. „Neočakávame, že by sa koncoročný vývoj inflácie odchyľoval od našich cieľov,“ skonštatoval.