Slovensko vstupuje do Európskej únie (EÚ) v najhoršej ekonomickej a sociálnej situácii, nemá však inú alternatívu. Zhodli sa na tom účastníci vedeckej konferencie o ekonomických dopadoch členstva, ktorou vo štvrtok Úrad vlády začal oficiálnu informačnú kampaň o budúcnosti SR v EÚ. Hoci naša životná úroveň dosiahne 75 % úrovne EÚ až o 15 rokov, mimo únie by sme sa k nej priblížili v roku 2031. Integrácia podľa štúdie Slovenskej akadémie vied (SAV) výrazne oživí trh práce, zahraničný obchod, zvýši investície a prílev technológií, zníži infláciu a podporí rast miezd. Vyššie platy ale nepocítime hneď. Experti očakávajú, že zahraničné firmy sa budú snažiť čo najdlhšie využiť nízku cenu pracovnej sily. Vicepremiér Pál Csáky pripúšťa, že časť spoločnosti bude zo vstupu do únie rozčarovaná, všetko však bude záležať od našej šikovnosti a zhode na spoločných cieľoch politikov, regiónov a mimovládnych organizácií.

Csáky upozornil, že až 50 % peňazí únie v súčasnosti smeruje do pôdohospodárstva. Vláda by preto mala dorovnať kompenzáciu priamych platieb na úroveň ostatných krajín Visegrádskej štvorky, ktoré sú najbližším konkurentom. Na tlačovej besede potvrdil, že SMK bude presadzovať pri tvorbe štátneho rozpočtu zvýšenie kompenzácií z uvažovaných 45 na zhruba 55 % z úrovne EÚ. „Nemôžeme nevhodným rozhodnutím vlády odrovnať poľnohospodárov,“ zdôraznil Csáky. Do úvahy treba brať aj celkovú podporu rezortu. Ministra pôdohospodárstva a straníckeho kolegu Zsolta Simona už vyzval, aby kabinetu predložil rozpis výdavkov. Celkovo má ísť pôdohospodárom o 4 až 5 mld. Sk viac ako v tomto roku. Vláda sprísnila aj podmienky dotácií, aby ich prinútila k reformám. Ako skonštatoval Csáky, „žijú v dosť pohodlných podmienkach“.

Vo štvrtok predstavená štúdia SAV má vyvolať diskusiu o rizikách členstva v únii. Csáky ju dal členom vlády a očakáva, že kabinet o nej bude hovoriť. Chce tiež iniciovať diskusie v televízii a rozhlase za účasti ministrov a autorov jednotlivých kapitol. Štúdia podľa neho pravdivo hodnotí realitu, aj keď vyznieva nelichotivo. Slovensko ide do EÚ s najnižším HDP na obyvateľa, v chudobe podľa vlaňajších údajov žije 11,5 % obyvateľstva. Za hlavnú príčinu nezamestnanosti označuje nízku minimálnu mzdu 5 570 Sk. SAV odporúča jej zvýšenie, všeobecne vyššie mzdy a viac zamestnancov na kratšie zmluvy. Mobilita pracovnej sily, teda schopnosť zmeniť bydlisko kvôli práci, sa podľa expertov preceňuje. Vláda by mala podporiť vznik firiem v zaostávajúcich regiónoch a uprednostniť príspevok na sociálne poistenie podnikateľom, ktorí zamestnajú nezamestnaných pred plošným znižovaním odvodov do sociálnych fondov.