Konkurencia na trhu strategických investícií (SI) v regióne krajín strednej a východnej Európy (KSVE) je mimoriadne silná. Pozícia Slovenska z hľadiska legislatívneho aj inštitucionálneho rámca je v porovnaní s kľúčovými konkurentmi zaostávajúca. Výraznejšie zlepšenie tejto pozície si bude vyžadovať nadpriemernú cieľavedomú aktivitu všetkých zložiek systému podpory realizovania strategických investícií v SR na obdobie minimálne 3 až 5 rokov. Priestor pre zvyšovanie stavu SI privatizačným procesom je už takmer vyčerpaný. „Je to alarmujúce, pretože prílev SI v rokoch 2000 až 2002 sa dosiahol predovšetkým z privatizácie, pričom v roku 2002 to bolo až 85 %,“ uvádza sa v Národnej stratégii podpory investícií, ktorou by sa mala v stredu zaoberať vláda.
Cieľovou skupinou podporného mechanizmu by sa mali stať predovšetkým už etablovaní investori, ich strategickí subdodávatelia, a nové nadnárodné firmy, ktoré expandujú, alebo uvažujú o relokalizácii. Stanovenie strategických cieľov vyžaduje zohľadniť príležitosti rozvíjania silných stránok a konkurenčných výhod, spočívajúcich najmä vo vzdelaní a kvalifikácii ľudských zdrojov tak, aby SR vo väčšej miere priťahovala investície orientované na vyššiu technológiu a pridanú hodnotu. Podľa Národnej stratégie podpory investícií je v záujme Slovenska orientovať sa na štyri skupiny strategických investícií. Sú to investície orientované na znižovanie nákladov, na vyššiu pridanú hodnotu, realizované v menej rozvinutých regiónoch a v neposlednom rade sú to strategické investície do tzv. perspektívnych odvetví, akými sú napríklad informačné technológie.
Systém podpory SI je potrebné modifikovať tak, aby bol schopný pritiahnuť viac investícií z hľadiska hlavnej súčasnej konkurenčnej výhody, ktorou je nízka cena a vysoká kvalifikovanosť pracovných síl. Ak má však Slovensko získať z tejto výhody maximálny úžitok, musí vyriešiť niektoré konkurenčné nedostatky v iných oblastiach. Medzi hlavné faktory, ovplyvňujúce zvyšovanie SI, patrí dostupnosť investične pripravených území, kvalita a kvalifikácia pracovnej sily a ich náklady, investičné stimuly a konkurencieschopnosť agentúry na podporu investícií.
Ministerstvo hospodárstva SR (MH) ako predkladateľ stratégie odporúča vláde čo najrozsiahlejšie vynaloženie dostupných prostriedkov na podporu vybraných projektov SI, ktoré založia ďalšie dodatočné rozvojové impulzy pre ekonomiku SR ako celok aj pre jej jednotlivé regióny. MH v súčasnosti eviduje 28 žiadosti o poskytnutie investičných stimulov v celkovej výške presahujúcej 33 mld. Sk. Ich odsúhlasením by vláda podporila vytvorenie viac ako 10 tis. nových pracovných miest. V priebehu nasledujúcich 10 rokov však firmy požadujú ďalších viac ako 11 mld. Sk vo forme investičných stimulov v oblasti daňových úľav a ďalšie takmer 2 mld. Sk na novovytvorené miesta a náklady rekvalifikácie pracovnej sily. Medzi žiadateľmi o investičné stimuly štátu figurujú napríklad Matador Púchov, Ecco Slovakia, Gabor z Bánoviec nad Bebravou, Slovnaft či SCP Ružomberok.