Júlový deficit zahraničného obchodu (ZO) na úrovni 4,238 mld. Sk prekonal očakávania väčšiny analytikov, ktorí odhadovali deficit zahraničnoobchodnej bilancie pod hranicou 4 mld. Sk. Po dvoch mesiacoch prebytku sa tak saldo obchodnej bilancie prepadlo do deficitu. Čiastočne sa pod prepad podpísali sezónne faktory na strane exportu, hlavnou príčinou však bol neočakávaný nárast dovozu. „Júlový deficit však rozhodne nezakladá dôvod na obavy,“ uviedol analytik Slavie Capital Pavol Ondriska, ktorého odhad deficitu bilancie na úrovni 4,3 mld. Sk takmer zodpovedal zverejneným číslam.

„Export si zachoval aj v júli pomerne slušné tempo rastu, prekvapil však import, ktorý po dvoch mesiacoch „útlmu“ vzrástol dvojciferným tempom,“ skonštatovala analytička ČSOB Silvia Čechovičová. Dovozy strojov a prístrojov, ktoré stále výrazne rastú, by však mohli mať podľa nej investičný charakter a mohli by poslúžiť v budúcnosti exportu. Mohutne však vzrástli aj dovozy vozidiel a dopravných zariadení, u ktorých bol najvyšší medziročný nárast v tomto roku. Dovoz v júli dosiahol najvyššiu hodnotu v tomto roku.

Rast dovozov zatiaľ nie je znepokojivý ani podľa analytika ING Jána Tótha. Čísla maloobchodných tržieb ako aj súčasný a očakávaný vývoj reálnych miezd by totiž podľa neho mali držať spotrebu domácností pod kontrolou do konca prvého polroka 2004. Vyššie však budú technologické dovozy, nakoľko sa začína realizovať výstavba nových kapacít v priemysle ako napr. PSA.

Vývoz napriek spomaleniu tempa rastu podľa analytikov nesklamal a kľúčové exportné odvetvia ukázali aj v júli veľmi dobrú výkonnosť. „Vývoz v kategórii vozidlá a dopravné zariadenia napriek dovolenkovému obdobiu opätovne dosiahol historicky najvyššiu úroveň,“ uviedol analytik Tatra banky Róbert Prega. Export v automobilovom priemysle dosiahol v júli najvyššiu hodnotu v histórii a medziročne sa zvýšil o vyše 60 %, čím toto odvetvie zostalo najväčším ťahúňom vývozu SR. „Politika svetových koncernov presúvať výrobu do krajín s nižšími pracovnými nákladmi v záujme udržania ich efektívnosti prináša zatiaľ Slovensku ovocie. Ak však budú odbory na celoslovenskej úrovni tlačiť na rast miezd, bez ohľadu na rast produktivity práce, môže sa nám to vypomstiť,“ uviedol Ondriska.

Kumulovaný deficit zahraničného obchodu za sedem mesiacov tohto roku dosiahol 13,5 mld. Sk a v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku je o 34 mld. Sk nižší. Trend medziročného zlepšovania zahraničnoobchodnej bilancie ostáva podľa analytikov aj po horších júlových číslach zachovaný. Podľa Pregu august môže priniesť pokles výšky deficitu, v ďalší mesiacoch však budeme svedkami jeho ďalšieho rastu až na dvojciferné hodnoty v poslednom štvrťroku. Za celý roku 2003 by však výška deficitu zahraničného obchodu mala dosiahnuť podľa neho 50 mld. Sk. Rovnaký ročný deficit očakáva aj analytička ČSOB. Ondriska očakáva schodok obchodnej bilancie mierne pod úrovňou 50 mld. Sk, predstavujúc zhruba 4 % HDP. Oproti minuloročným 97 mld. Sk resp. 9 % HDP by to bolo dobrý výsledok.

So zlepšovaním deficitu počíta aj centrálna banka. Na zmenu sadzieb však podľa analytikov zverejnené číslo vplyv mať nebude. Národná banka Slovenska (NBS) totiž nedávno vyhlásila, že ani očakávaný vývoj ekonomických fundamentov do konca roka nevytvára impulzy na prehodnotenie menovej politiky. Dôvodom na ponechanie kľúčových úrokových sadzieb v blízkej budúcnosti je podľa Kohútikovej fakt, že slovenská koruna sa momentálne nachádza v prijateľnom pásme pre NBS a tiež ďalší ohlásený rast cenovej hladiny ako dôsledku rastu spotrebných daní.