Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky iba nedávno predstavilo v poradí už tretí zákon, ktorý zavŕšil práce tohto rezortu na reforme dôchodkového zabezpečenia na Slovensku. Prvým zákonom, ktorým začal rezort reformu bola rekodifikácia zákona o sociálnom poistení. Toho zákona, ktorý bol prijatý v júni 2002 a ešte nenadobudol účinnosť. Druhým zákonom bol návrh zákona o starobnom dôchodkovom sporení, invalidnom a pozostalostnom poistení. V poradí tretím bol návrh zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení, ktorý má upraviť fungujúci tretí pilier dôchodkového zabezpečenia s viac ako pol miliónom občanov, využívajúcich doplnkové dôchodkové poistenie. Prvé dva zákony upravujú povinné dôchodkové poistenie, ktorého sa musia účastniť všetci ekonomicky aktívni obyvatelia SR, tretí upravuje dobrovoľné dôchodkové poistenie, respektíve sporenie, ktorého sa môžu dobrovoľne zúčastniť všetci obyvatelia SR. Z uvedeného vyplýva, že Slovensko sa – ako takmer všetky štáty Európy – rozhodlo postaviť svoj dôchodkový systém na troch pilieroch.

Do tejto chvíle je najviac diskutovaným práve návrh zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení.

ČO JE PREDMETOM ZÁSADNEJ HROMADNEJ PRIPOMIENKY?

V prvom rade sa oponuje transformácia doplnkových dôchodkových poisťovní, ktoré sú podľa zákona č. 123/1996 Z.z. o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 409/2000 Z.z. (ďalej len „zákon č. 123/1996 Z.z.) právnickými osobami na fondy, ktoré nie sú právnickými osobami – doplnková dôchodková poisťovňa je právnickou osobou svojho druhu, na ktorej riadení a kontrole sa podieľajú zástupcovia poistencov a poberateľov dávok a zástupcovia zamestnávateľov, ktorí majú uzatvorené zamestnávateľské zmluvy podľa zákona č. 123/1996 Z.z. – ide o zástupcov, ktorí majú záujem na správnom fungovaní doplnkového dôchodkového poistenia – takýto spôsob riadenia a kontroly návrh zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení neumožňuje.

Takýto model možno považovať za vážny a neprípustný zásah do zmluvných vzťahov občanov vzhľadom na to, že títo majú uzatvorené zamestnanecké a poistenecké zmluvy podľa zákona č. 123/1996 Z.z. o poskytovaní dôchodkov doplnkovými dôchodkovými poisťovňami, ktoré sa podľa návrhu zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení rušia alebo transformujú tak, že nebudú môcť splniť svoje zmluvné záväzky.

Rovnako tak ide aj o vážny a neprípustný zásah aj do zmluvných vzťahov zamestnávateľov vzhľadom na to, že títo majú uzatvorené zamestnávateľské zmluvy podľa zákona č. 123/1996 Z.z., na základe ktorých sa zamestnávatelia významnou mierou podieľajú na tvorbe zdrojov na vyplácanie dôchodkov svojim zamestnancom, pričom tieto zmluvy sú tiež základným predpokladom účasti zamestnávateľov na riadení, správe a kontrole prostriedkov v doplnkových dôchodkových poisťovniach, čo im návrh zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení neumožňuje; navyše tento návrh zásadným spôsobom administratívne sťažuje platenie príspevkov zamestnávateľmi v prospech svojich zamestnancov, čo logicky povedie k ich nezáujmu o toto sporenie.

Uvedené tri negatíva sú navyše neprípustným zásahom do slobody zmluvných vzťahov a v širšom kontexte porušujú článok 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý zaručuje právo podnikať. Ide po roku 1989 o bezprecedentný zásah štátnej moci do slobody podnikania, ktoré sa uskutočňovalo na základe platnej právnej úpravy, pričom povolenie na túto činnosť udeľovala vláda Slovenskej republiky s predpokladom, že občania spolu so svojimi zamestnávateľmi budú zhromažďovať príspevky počas desaťročí a ďalšie desaťročia im doplnkové dôchodkové poisťovne budú vyplácať dôchodky. Po 6 rokoch úspešného fungovania doplnkového dôchodkového poistenia sa zásadným spôsobom majú zmeniť pravidlá „hry“, čo neumožňuje, ba znemožňuje doplnkovým dôchodkovým poisťovniam splniť svoje zmluvné záväzky voči poistencom a zriaďovateľom.

Zásadne nemožno súhlasiť ani so zrušením daňového zvýhodnenia príspevkov na doplnkové dôchodkové poistenie platených zamestnancami a samostatne zárobkovo činnými osobami. Daňové zvýhodnenie príspevkov sa uplatňuje ako stimulácia dlhodobého sporenia na dôchodok vo všetkých krajinách EÚ, do ktorej čoskoro vstúpi aj Slovenská republika. Nahradenie daňového zvýhodnenia príspevkov štátnou prémiou je nedostatočnou stimuláciou, pričom návrh zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení ani jednoznačne nerieši nárok pozostalých osôb po príjemcovi dôchodku na túto štátnu prémiu. Navyše ide o administratívne náročný systém podpory, ktorý zvyšuje správne náklady, ktoré nesie v konečnom dôsledku poistenec. Zavedenie štátnej prémie, ktorú možno kedykoľvek znížiť, možno považovať za začiatok postupného eliminovania stimulácie doplnkového dôchodokového sporenia, čo je absolútne neprijateľný a nesprávny postup.

Navyše – navrhované poskytovanie doplnkových dôchodkov životnými poisťovňami predstavuje zbytočné predraženie celého systému, pretože poistenec bude musieť uhradiť náklady nielen na správu svojich úspor ale aj na výplatu svojho dôchodku ďalším subjektom – životnej poisťovni, ktorá je komerčným subjektom na rozdiel od súčasných doplnkových dôchodkových poisťovní, ktoré sú neziskovými subjektmi.

ŠIRŠIE SÚVISLOSTI A VÝCHODISKÁ

Čiastočne sa síce dá pochopiť snaha autorov návrhu zákona o zosúladenie architektúry druhého a tretieho piliera dôchodkového poistenia, ale nie je pochopiteľné spochybnenie symbiózy zamestnávateľov a zamestnancov v systéme doplnkového dôchodkového poistenia. Počas šiestich rokov existencie doplnkového dôchodkového poistenia si tento systém našiel svoje miesto v sociálnych programoch zamestnávateľov. Dôkazom je skutočnosť, že doplnkové dôchodkové poisťovne uzatvorili do tejto chvíle takmer 15 000 /!/ zamestnávateľských zmlúv. Pritom aj Európska únia prijíma smernice, ktorými chce preferovať a zjednocovať systémy na báze tzv. „occupational pension scheme“, ktoré sú svojou zamestnávateľsko-zamestnaneckou filozofiou veľmi blízke doplnkovému dôchodkovému poisteniu na Slovensku.

Medzinárodné inštitúcie, zaoberajúce sa penzijnými systémami, niekoľkokrát vo svojich vyjadreniach pochválili Slovenskú republiku, akým „bezbolestným“ spôsobom sa dokázala vyrovnať s riešením zvýhodnených pracovných kategórií prostredníctvom doplnkového dôchodkového poistenia. Predkladaný návrh zákona toto riešenie úplne potiera a opätovne zvýhodňuje prostredníctvom výsluhových dôchodkov tzv. silové rezorty, ktoré sú osobitne – a v porovnaní s ostatnými občanmi SR – zvýhodnene riešené aj v povinnom systéme dôchodkového poistenia

Taký návrh zákona výrazným spôsobom zvýši aj administratívnu a tým i finančnú náročnosť celého systému. Či už pôjde o nárokovanie štátnej prémie, alebo o spôsob platenia príspevkov individuálnymi platbami, alebo o zabezpečenie výplaty doživotných dôchodkov prostredníctvom komerčných poisťovní.

Ak sa transformácia pripraví dobre a tak, aby sa prechod nedotkol záujmov poistencov, nemuselo by dôjsť k poklesu záujmu, ale naopak v prípade vhodnej verejnej prezentácie jej výhod, by mohol znamenať ďalší rozvoj systému doplnkového dôchodkového sporenia.

Ministerstvom navrhnutá transformácia doplnkového dôchodkového poistenia na doplnkové dôchodkové sporenie však mnoho potenciálnych, ale aj súčasných účastníkov systému zneistí (ako už aj potvrdzujú prvé odozvy na prezentovaný návrh) a súčasne spôsobí absolútny nezáujem verejnosti o sporenie si na svoj osobný účet aj v povinnom systéme dôchodkového sporenia.

Ak sa v nedávnej minulosti preferovalo tvrdenie, že bezpečne a efektívne fungujúci tretí pilier je tým najlepším odrazovým môstikom pre naštartovanie druhého piliera, ako aj celej reformy, teraz sa táto premisa úplne stavia naruby, pretože systém DDP sa v dôsledku návrhu zákona v zásade destabilizuje.

Zmenou DDP na DDS sa zakladá negatívny precedens aj pre akúkoľvek reformu v oblasti sociálnej, respektíve v oblasti dôchodkového zabezpečenia, ba možno vo všeobecnosti povedať aj pre oblasť finančníctva ako takého.

Nový zákon by nemal mať retroaktívny charakter a v žiadnom prípade by sa nemal dotknúť už vzniknutých nárokov zo systému. Zákon vo svojej podstate by bol implementovateľný, ak by vznikol takpovediac na „zelenej lúke“, alebo ak by nebolo v systéme DDP viac ako pol milióna poistencov a skoro sedem rokov úspešnej aplikácie zákona, na základe ktorého DDP fungujú.

DDP je jeden z najkonzervatívnejších obchodov, ktorý sa spravidla uzatvára na dve tretiny života občana. Na základe tohto predpokladu vstúpili do systému aj zahraniční investori (v troch správcovských spoločnostiach), ktorí investovali nemalé finančné prostriedky s výhľadom ziskov v ďalekej budúcnosti. Zmena podmienok fakticky v prvopočiatkoch existencie systému je minimálne neseriózna a vysiela negatívnu správu pre potencionálnych zahraničných investorov.

Navrhovaná právna úprava obsahuje ďaleko menšiu ochranu práv účastníkov systému, kedy ponecháva úpravu spôsobu výpočtu dávok, ako aj spôsoby ich výplaty na rozhodnutie správcovskej spoločnosti, ktorá ich upraví v štatúte.

Návrh zákona je vo veľkej miere prepojený na ešte neplatný zákon o starobnom dôchodkovom sporení, invalidnom a pozostalostnom poistení. Táto úzka väzba môže spôsobiť nepriechodnosť tohto zákona v legislatívnom procese, respektíve nemožnosť jeho uvedenia do praxe.

Prechodné ustanovenia nedostatočne riešia „premenu“ súčasných doplnkových dôchodkových poisťovní na fondy podľa navrhovanej právnej úpravy, text pracuje s pojmami ako „zmluva o správe“ a „obdobná zmluva uzatvorená s obchodnou spoločnosťou“, ktoré nie sú v žiadnom zákone definované. Logickejším východiskom je, aby sa transformácia realizovala premenou doplnkových dôchodkových poisťovní zriadených podľa osobitného zákona na dôchodkové správcovské spoločnosti (akciové spoločnosti) zriadené podľa Obchodného zákonníka a tohto zákona, pri súčasnom zachovaní práv a vzniknutých nárokoch poistencov.