Priame zahraničné investície (PZI) do strednej a východnej Európy sa tento rok zrejme spomalia, avšak štáty bývalého Sovietskeho zväzu a juhovýchodnej Európy zažijú silný nárast. Uvádza to štúdia Viedenského inštitútu medzinárodných ekonomických štúdií (WIIW). Objem PZI do takzvaných tranzitívnych ekonomík podľa inštitútu klesne na 29,1 mld. USD z rekordných 32,8 mld. USD v roku 2002. Dôvodom očakávaného zníženia je predovšetkým menšie množstvo privatizačných projektov a zatváranie niektorých tovární. Medzi PZI sa počíta dlhodobý kapitál na akvizície alebo založenie nových firiem. Sú kľúčovým zdrojom hospodárskeho rastu a postkomunistické krajiny nútia do ekonomických reforiem.

Firmy v zahraničnom vlastníctve, medzi ktoré patria veľké automobilky alebo výrobcovia elektroniky, veľkú časť svojej produkcie vyvážajú, ale slabý dopyt v západnej Európe prinútil mnohé podniky obmedziť prevádzku, a príliv investícií preto spomaľuje. „Odhadujeme, že príliv PZI do tranzitívnych ekonomík v roku 2003 klesne o 12 %, pričom tento úbytok z väčšej časti pripadne na strednú Európu,“ uvádza sa v štúdii viedenského inštitútu. Investície do ôsmich krajín, ktoré sa majú v budúcom roku pripojiť k Európskej únii, klesnú na 15,9 mld. USD z tohtoročných 21,5 mld. USD. Hlavným príjemcom investícií by mala zostať Česká republika so 6 mld. USD pred Poľskom so 4 mld. USD. „Vo svetle stagnujúcich komoditných trhov v Európe nie je potrebné zvyšovať výrobnú kapacitu,“ dodal WIIW. Záujem investorov sa preto stále viac obracia na sektor služieb. Juhovýchodná Európa, teda Rumunsko, Bulharsko, Albánsko a štáty bývalej Juhoslávie, tento rok priláka investície v objeme 4,5 mld. USD po minuloročnom objeme vo výške 3,5 mld. USD, odhaduje inštitút.