Slovenská ratingová agentúra (SRA) pridelila tri nove komunálne ratingové hodnotenia pre mestá Trnava, Levice a Dubnica nad Váhom. Trnava získala dlhodobý korunový rating na úrovni A- so stabilným výhľadom, ďalej dlhodobý devízový rating BBB so stabilným výhľadom a krátkodobý rating S2+. Levice dostali dlhodobý korunový rating BBB so stabilným výhľadom, ďalej dlhodobý devízový rating BB so stabilným výhľadom a krátkodobý rating S2. Dubnica nad Váhom má hodnotenie dlhodobého korunového ratingu na úrovni BB- so stabilným výhľadom, dlhodobý devízový rating je B so stabilným výhľadom a krátkodobý rating S3. Tlačovú agentúru SITA informoval výkonný riaditeľ SRA Rudolf Autner.
Silnou stránkou mesta Trnava ostáva aj naďalej strategické plánovanie v oblasti ekonomického rozvoja mesta, investičného plánu, územného plánu, či v oblasti odpadového hospodárstva. Finančná situácia mesta je priaznivá a Trnava ukončila minuloročné hospodárenie s prebytkom 13,6 mil. Sk. Úvery čerpané za zvýhodnených podmienok tvorili koncom vlaňajška 37 % z celkových bankových úverov. Príspevkové organizácie dosiahli vlani prebytok 9,97 mil. Sk a po jeho zohľadnení výsledok rozpočtového hospodárenia mesta predstavoval prebytok 23,6 mil. Sk.
Silnou stránkou mesta Levice je strategické plánovanie a jasná koncepcia rozvoja mesta. Jedným z cieľov rozvoja zostáva vybudovanie priemyselného parku Levice – Géňa, ktorý patrí medzi najviac rozpracované a pripravené územia a projekty pre investorov. Finančnú situáciu mesta hodnotí SRA ako stabilnú aj napriek rôznej úrovni finančného zabezpečenia na mesto delimitovaných kompetencií zo strany štátu. Levice ukončili minulý rok s prebytkom 20,8 mil. Sk a priaznivé hodnoty dosahujú aj ukazovatele zadlženosti mesta. Mesto v tomto roku vykonalo reštrukturalizáciu úverov a získalo výhodnejšie úrokové podmienky.
Mesto Dubnica nad Váhom je začlenené do okresu Ilava, ktorý združuje 22 obcí. Mesto, ktoré bolo v minulosti sídlom strojárskeho a elektrotechnického priemyslu, v súčasnosti nemá vytvorené silné podnikateľské zázemie a podnikateľskú sféru na území mesta reprezentujú najmä malé podniky so slovenským kapitálom. Mesto v rokoch 1999 až 2002 ukončilo hospodárenie s prebytkom, no jeho použitie na rozvojové aktivity bolo značne obmedzené. Mesto nemalo do roku 2002 na krytie nepredvídaných udalostí vytvorené žiadne finančné rezervy. Nakladanie s majetkom mesta v uplynulých obdobiach hodnotí SRA ako neštandardné. Mesto nevenovalo dostatočnú pozornosť strategickému riadeniu a tvorbe dlhodobých rozvojových koncepcií. Mesto v minulosti znášalo dopady zlého hospodárenia vlastných príspevkových organizácií čím sa vytvoril tlak na finančné toky mesta. SRA tieto skutočnosti vníma ako zlyhanie kontrolných mechanizmov na úrovni mesta.