O prehodnotenie navrhovaného zavedenia jednotnej sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH) a uplatňovanie minimálne dvoch pásiem DPH žiadajú vládu záujmové združenia podnikateľov. Daňová reforma v navrhovanej podobe preferuje fiškálny prístup orientovaný len na naplnenie príjmov štátneho rozpočtu a udržanie jeho deficitu, chýba však komplexné chápanie reformy ako ekonomicko-sociálneho modelu. Na spoločnom rokovaní sa na tom v utorok zhodli predstavitelia Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ), Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) a Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK).

Transformačné kroky vlády kvôli neexistencii národohospodárskej stratégie vnímajú podnikatelia ako vzájomne nepreviazané, nekonzistentné a „častokrát sú chaotickým experimentovaním“. Po dlhoročnej požiadavke podnikateľskej sféry až teraz vláda pristúpila k spracovaniu národohospodárskej politiky, žiaľ bez cieľavedomej koordinácie rezortov, uvádza sa v spoločnom stanovisku. Absencia komplexnej národohospodárskej stratégie sa podľa záujmových združení negatívne prejavuje v príprave zásadných reformných krokov v oblasti daní, zdravotníctva, sociálnej sféry, verejnej správy a školstva.

Vláda sa podľa AZZZ, SOPK a SPPK snaží obmedzovať filozofiu tripartizmu prostredníctvom zmeny zákonov, v ktorých pôsobí tripartitné zastúpenie, čo je v príkrom rozpore s európskou tradíciou a negociačným procesom Slovenska do Európskej únie. Ako sa ďalej konštatuje v stanovisku, nedostatočné orientovanie sa vlády na názory podnikateľskej samosprávy sa negatívne prejavuje tiež pri rokovaní o privatizácii strategických podnikov z oblasti energetiky a dopadov regulačných cenových rozhodnutí na ekonomiku a konkurencieschopnosť podnikov a slovenskej ekonomiky ako celku.

Za veľmi pomalú považujú podnikatelia reformu verejnej správy a nie sú na ňu ani vyčlenené dostatočné finančné zdroje. „Za osobitný nedostatok pokladáme duálny model verejnej a nižšej štátnej správy,“ konštatujú predstavitelia záujmovej podnikateľskej samosprávy. Kritizujú tiež nedostatočný predvstupový proces a prípravu na čerpanie fondov Európskej únie (EÚ), ktorá je podľa nich výsledkom absencie národohospodárskych pohľadov na budúcnosť Slovenska v rámci EÚ.