V tomto roku by mal reálny hrubý domáci produkt (HDP) Slovenska podľa správy Bankovníctvo v Novej Európe 2003, ktorú vypracovalo UniCredito Italiano, vzrásť o 4 %. V nasledujúcich rokoch by sa mal rast ekonomiky zvýšiť až na úroveň 4,5 % v roku 2006. Vysoký rast HDP v minulosti ťahaný domácou spotrebou v budúcnosti nahradí zvýšený rast investícií a čistého exportu. Priemerná spotrebiteľská inflácia by mala podľa analytikov UniBanky dosiahnuť v tomto roku 8,5 %, pričom v roku 2006 by mala poklesnúť na úroveň 2,5 %. Deficit verejných financií by mal dosiahnuť 4,9 % HDP. Postupne by mal klesať až na úroveň 3 % HDP. Úroveň 40 % HDP by mal predstavovať v tomto roku verejný dlh, pričom v nasledujúcich troch rokoch sa očakáva jeho úroveň vo výške 44 % HDP. Správu predstavil na tlačovej besede predseda predstavenstva a generálny riaditeľ UniBanky Jozef Barta.

Miera nezamestnanosti by podľa tejto správy mala dosiahnuť v tomto roku 17,1 % a postupne by mala klesať, pričom v roku 2006 by mala byť na úrovni 14,7 %. Objem úverov poskytnutých bankami na slovenskom bankovom trhu by mal v tomto roku dosiahnuť podľa analytikov UniBanky 32,9 % HDP a vklady k HDP by mali predstavovať 70,8 %. „Podiel retailových úverov na celkových úveroch dosiahol v minulom roku 18 %, pričom v Európskej únii dosahujú 52 %. Je to pre nás výhoda, pretože očakávame, že tento podiel značne porastie,“ skonštatoval Barta.

V nasledujúcich rokoch sa predpokladá, že bankové aktíva vo vzťahu k HDP sa budú v krajinách, ktoré rokujú o vstupe do únie v tzv. Novej Európe (NE), zvyšovať tempom o 9,5 % ročne a najmä úverová aktivita bude intenzívne dopĺňať hospodársky rast. V minulom roku pomer bankových aktív k HDP bol v krajinách NE iba 68 % oproti 270 % v Európskej únii (EÚ). Tieto krajiny disponujú obrovským trhom, ktorého tempo rastu je podstatne vyššie ako priemer v EÚ. Počas posledných niekoľkých rokov sa v tomto regióne posilnila stabilita a znížili sa riziká. „Celková veľkosť NE, predpokladané postupné približovanie HDP k hodnotám EÚ, fiškálna disciplína a relatívne menej rozvinuté bankovníctvo robia NE jedným zo sľubných a pomerne príťažlivých regiónov celého sveta,“ zdôraznil Barta.

Hlavnými prioritami rozvoja krajín NE je účinná implementácia práva, ochrana veriteľov a koordinácia činnosti dohľadu. Pre celé hospodárstvo je však podľa Bartu najväčším problémom súdnictvo, ktorý by sa odstránil zavedeným účinného kontrolného mechanizmu. Medzi ďalšie priority patrí aj ochrana vkladov, ktoré tvoria záchrannú sieť pre vkladateľov. „V niektorých prípadoch však systémy ochrany vkladov pôsobia výrazne deformujúco, keď priame príspevky sú zvyčajne vysoké v porovnaní s medzinárodnými štandardmi,“ doplnil Barta. Ako dodal, očakáva sa, že výška poistenia vkladov sa v rámci zosúladenia s normami EÚ zvýši na 20 tis. eur. „Táto čiastka je však pri porovnaní s makroekonomickými údajmi priveľká,“ dodal. Prioritou zostáva aj úplná implementácia úverových registrov vo všetkých krajinách.