Prezident Európskej centrálnej banky (ECB) Wim Duisenberg vo štvrtok poradil Veľkej Británii, aby sa vzdala libry a uprednostnila jednotnú európsku menu, ak chce zaistiť ďalšiu prosperitu druhej najväčšej ekonomiky v Európe. „Prečo? Pretože to bude prospešné pre rozvoj Spojeného kráľovstva a eurozónu, ak opäť spojíme sily,“ uviedol.
Včera večer po viac ako trojhodinovej diskusii dospeli ministri britskej vlády k rozhodnutiu o prijatí eura.
Ako ďalej Duisenberg povedal, ekonomika eurozóny má nižší výstup v porovnaní s Britániou, ale nie je to preto, že by sa členovia eurozóny vzdali svojich národných mien. Vyhol sa spresneniu dátumu, kedy by Británia mohla do európskej menovej únie vstúpiť, zdôraznil iba, že Británia si musí svoje načasovanie stanoviť sama. „Je mi jasné, prečo, ale neviem kedy,“ povedal Duisenberg na tlačovej konferencii ECB. Jeho vyjadrenie prišlo iba niekoľko dní predtým, ako britský minister financií Gordon Brown oznámi pred parlamentom, či päť ekonomických testov pre prijatie eura bolo splnených.
Aj keď britský premiér Tony Blair uprednostňuje vstup do eurozóny, očakáva sa, že Brown vyhlási nesplnenie ekonomických testov. Podľa prieskumu verejnej mienky dvaja z troch Britov sú proti nahradeniu libry eurom. Faktom zostáva, že ekonomika eurozóny za posledné roky zaostáva, čo nie je dobrým impulzom pre Britániu, ktorá v roku 2002 zaznamenala viac ako dvojnásobný rast oproti menovej únii, a je predpoklad, že tento výstup zopakuje aj v tomto roku.
Po rokoch váhania sa vo štvrtok stretol kabinet britského premiéra Tonyho Blaira, aby priniesol konečnú odpoveď na najdiskutovanejšiu otázku britskej domácej politiky – vstup do Európskej menovej únie. Zasadnutie vlády prinesie rozhodnutie, ktoré v pondelok predloží parlamentu minister financií Gordon Brown. Podľa niektorých zdrojov bude Brown s Blairom diskutovať o niektorých detailoch až do chvíle oznámenia verdiktu vlády. „Dnes nastane ten deň, kedy sa črtajúca zhoda zmení na vládnu politiku. Výsledkom dnešnej diskusie kabinetu bude konečné rozhodnutie,“ uviedol Blairov hovorca.
Zdroje blízke vláde už niekoľko týždňov naznačujú, že Brownov verdikt bude, že britská ekonomika nie je ešte pripravená na prijatie eura. Blair však podľa nich chce v dnešnom vyhlásení presadiť znenie, ktoré umožní uskutočnenie referenda v tejto otázke ešte pred ďalšími parlamentnými voľbami v roku 2006. Ministri vlády mali len niekoľko dní na prečítanie štúdie ministerstva financií ohľadne piatich ekonomických testov, ktoré určil Brown ešte v roku 1997. Väčšina členov Blairovej vlády je za prijatie eura, ale stanovisko mocného ministra financií môže napriek tomu situáciu ovplyvniť.
Podľa prieskumov verejnej mienky je väčšina Britov za zachovanie libry. Blair preto sľúbil, že v prípade rozhodnutia vlády prijať euro najprv vypíše referendum o tejto otázke. Kľúčovým krokom má byť prehlásenie Browna po tom, čo doteraz trvdil „ešte nie“. Ak bude vláda naďalej pasívne čakať, kým britská ekonomika konverguje k ekonomike eurozóny, Blair bude musieť uznať svoju porážku od Browna a Británia sa môže ocitnúť mimo menovej únie na niekoľko ďalších rokov. „Ak vláda neprijme jasnú stratégiu, Británia bude v rovnakej pozícii aj po nasledujúcich voľbách a šance tých, ktorí sú za prijatie eura, budú rovnako malé,“ uviedol riaditeľ jednej britskej nadácie pre zahraničnú politiku Mark Leonard.
Ak však Brown určí kľúčové opatrenia, akými sú reforma úverového trhu, ktorý je nestabilný, ak pristúpi k európskemu spôsobu merania inflácie, čo by uľahčilo porovnávanie, možnosť konania referenda pred nasledujúcimi voľbami by ostala aktuálna. Brown by dokonca mohol určiť dátum na prehodnotenie pripravenosti Británie na prijatie eura. Bývalý člen kabinetu a Blairov spojenec Peter Mandelson predpovedal, že sa referendum uskutoční v roku 2004. Skupina vysokých obchodných predstaviteľov vo štvrtok vyzvala Blaira, aby referendum vypísal zhruba v tomto čase na budúci rok.
Začiatkom týždňa Blair uviedol, že by bolo veľkou hanbou pre Britániu, ak by ostala na pokraji EÚ a riskovala by stratu vplyvu aj bohatstva, ak by váhala príliš dlho. Jeho slová môžu naznačovať dve veci. Buď sa snaží presvedčiť zodpovedných, aby nehlasovali za rozhodnutie, ktoré by znamenalo, že Británia sa nepripojí k menovej únii, alebo sa mu podarilo presvedčiť Browna, aby sa jeho očakávané vyhlásenie nieslo v pozitívnejšom duchu, ako mnohí očakávajú.