Národná banka Slovenska (NBS) a Ministerstvo financií (MF) v stredu otvorili verejnú diskusiu k problematike vstupu Slovenska do Európskej menovej únie (EMÚ). Ich spoločný materiál o stratégii vstupu sa prerokuje na medzirezortnom konaní a na stránkach NBS sa k nemu bude môcť vyjadriť aj odborná verejnosť. Centrálna banka a MF sa pritom zhodli na potrebe čo najskoršieho vstupu krajiny do EMÚ, čo podľa guvernéra NBS Mariána Juska umožní Slovensku inkasovať plné výhody z integrácie do európskeho priestoru.

Predstavitelia oboch inštitúcií zatiaľ nekonkretizovali časový harmonogram vstupu, reálnym by však mohli byť roky 2008 až 2010. Potrebné je totiž ešte spresnenie možného pásma v rámci menového systému ERM II, v ktorom sa musí slovenská koruna hýbať počas dvoch rokov pred vstupom do EMÚ, ako aj spresnenie započítania výdavkov na daňovú reformu do fiškálnych výdavkov. Tieto otázky by mali byť podľa ministra financií Ivana Mikloša vyriešené najneskôr do konca roka.

Mikloš pritom pripomenul, že Slovensko už nerieši otázku „či vstúpiť do EMÚ“, ale „kedy tak urobí“. K vstupu do EMÚ sa už totiž krajina zaviazala prijatím za člena Európskej únie. Predtým však bude musieť splniť všetky Maastrichtské kritériá, čo je nutné k nominálnej konvergencii. Podľa Juska bude najzložitejším plnenie fiškálnych cieľov, keď deficit verejných financií nesmie prekročiť 3 %. Do vstupu bude totiž krajina musieť zrealizovať viacero reforiem. Váhu druhého najťažšie plniteľného kritéria Jusko priradil inflačnému cieľu, jeho plnenie bude viazané nielen na zvládnutie situácie vo verejných financiách, ale aj zdravý rast miezd. V prípade plnenia inflačného kritéria by mala byť podľa guvernéra bezproblémová aj požiadavka v rámci dlhodobých úrokových mier. Kritérium zahraničného dlhu už Slovensko plní.

Pri posudzovaní pripravenosti krajiny na vstup do EMÚ sa bude podľa Juska posudzovať nominálna konvergencia. Práve tá by mala zabezpečiť aj reálne približovanie sa krajinám únie. Reálna konvergencia sa pritom posudzuje najmä podielom hrubého domáceho produktu (HDP) na obyvateľa a cenovou úrovňou. V minulom roku pritom HDP na obyvateľa SR dosiahol podľa parity kúpnej sily 47,8 % priemeru EÚ. Ak by bol ekonomický rast na Slovensku o 1 – 2 % rýchlejší ako v krajinách únie a reálny rovnovážny kurz koruny by zhodnocoval o 1 – 2 % ročne, ekonomika Slovenska by sa mohla dostať na 75 % priemeru EÚ počas 10 až 15 rokov.

Cenová úroveň Slovenska tvorila vlani skoro 41 % cenovej úrovne v EÚ. Znamená to, že kúpna sila koruny na trhu EÚ je asi 41 % z jej kúpnej sily na domácom trhu. Inými slovami, tovar, ktorý si Slovák kúpi na domácom trhu za jednu korunu, ho bude stáť na trhu eurozóny 2,45 Sk. Ako však podotkol guvernér Jusko, vstup krajiny do eurozóny nebude mať dramatický dopad na rast cien a inflačný dopad vstupu by mal byť 1 až 2 % ročne. Pomalý rast cien preto bude môcť byť pre Slovensko konkurenčnou výhodou a stimulom pre investície.

Stratégiou vstupu SR do EMÚ by sa mala podľa Mikloša zaoberať vláda spolu s prístupovým ekonomickým programom v polovici júla tohto roku.