Obavy krajín, kandidujúcich na vstup do Európskej únie (EÚ), že na ceste do Európskej menovej únie (EMÚ) budú musieť čeliť podstatne prísnejším kritériám ako sa očakávalo, sú podľa názoru analytikov zrejme prehnané, pretože únia uplatňovala k minulým žiadateľom o vstup do eurozóny flexibilný prístup. Príčinou obáv z problémov kandidátskych krajín na ceste do eurozóny boli utorkové vyhlásenia komisára EÚ pre menové záležitosti Pedra Solbesa, že hodnotenie pripravenosti kandidátov na vstup do EMÚ, teda hodnotenie stability kurzov ich mien, sa bude realizovať pomocou zúženého pásma +/- 2,25 % namiesto doterajšieho širšieho intervalu +/- 15 % v rámci mechanizmu devízových kurzov ERM-2.
Kandidátske krajiny na vstup do EÚ chcú prijať euro čo najskôr po pričlenení do únie, avšak nové kritériá môžu tento ich cieľ oddialiť. Medzi ďalšie kritériá na vstup do eurozóny bude povinné členstvo kandidátov v mechanizme devízových kurzov ERM-2 počas dvoch rokov pred prijatím eura s cieľom vyhnúť sa rizikám útokov na meny. Analytici sa však snažili obavy kandidátov zmierniť tvrdením, že ak by sa pravidlá vždy interpretovali striktne, mnohé zo súčasných členských krajín eurozóny by sa nikdy jej členmi nestali. „Myslíme si, že vyjadrenia Solbesa by sa mali interpretovať skôr ako upozornenie pre stredoeurópske krajiny, aby sa snažili limitovať kolísavosť svojich mien,“ povedali analytici. Dodali, že dôkazom flexibility je skutočnosť, že o prijatí nových členov eurozóny budú nakoniec rozhodovať politickí predstavitelia, vrátane ministrov financií krajín EÚ. „Hoci Európska komisia a Európska centrálna banka (ECB) budú mať dôležitú úlohu v procese rozširovania EMÚ, konečné rozhodnutia o vstupe a termíne vstupu uskutočnia ministri financií EÚ. Preto sa domnievame, že rozširovanie EMÚ bude politickým procesom,“ oznámili analytici.
Odborníci uviedli, že Taliansko a Fínsko nesplnili kritérium dvojročného členstva v mechanizme ERM-2 pred ich pričlenením k eurozóne. Okrem toho Grécko a Írsko revalvovali svoje úrovne centrálnej parity pred vstupom do EMÚ, a bolo im umožnené vstúpiť. Tieto skutočnosti sú pre stredoeurópskych kandidátov dôležité. Vďaka ich postupnému vyrovnávaniu sa ekonomikám západnej Európy sa očakáva, že v budúcich rokoch ich meny posilnia. Viceprezident ECB Lucas Papademos nedávno povedal, že posilnenie mien oproti centrálnej parite voči euru sa bude posudzovať inak ako oslabenie. „Pri posudzovaní pripravenosti stredoeurópskych krajín na vstup do EMÚ v oblasti devízových kurzov sa bude pristupovať rovnoprávne. Znamená to, že pre stredoeurópske krajiny bude rovnako jednoduché splniť kritéria, ako to bolo pre krajiny s rýchlym ekonomickým rastom a relatívne vysokou infláciou, ako Grécko a Írsko,“ dodali analytici.