Výnosnosť štátnych dlhopisov USA minulý týždeň na najnižšiu úroveň za posledných 45 rokov. Obligácie nestúpajú kvôli veľmi nízkej inflácii a pomalej obnove ekonomiky a kvôli tomu, že investori neočakávajú rýchly rast úrokových mier. Minulý týždeň výnosy dlhopisov vlády USA klesli na najnižšiu úroveň od roku 1958 – 3,519%. Výnosnosť 30-ročných sa znížila na 4,509 % teda na najnižšiu úroveň od roku 1970 keď sa s nimi vôbec začalo obchodovať.
Ceny obligácií a ich výnosy do splatnosti klesajú keď je na trhu panika. Tak to bolo napríklad v júli 2002 keď po korporatívnych škandáloch investori utekali z kapitálového trhu.
V súčasnosti sú investori pokojnejší a akcie stúpajú spolu s obligáciami. Táto tendencia pretrváva od 11. marca 2003 keď pred vojnou s Irakom boli indexy na dne. Odvtedy Index Dow Jones stúpol o 15 % a NASDAQ Composite o 21 %.“To (pád obligácií – pozn. HN) nehovorí o temných perspektívach rozvoja ekonomiky. Je to príznak toho, že inflácia a úrokové miery budú určitý čas veľmi nízke,“ povedal pre The Wall Street Journal Peter Huper hlavný analytik pre ekonomiku USA Deutsche Bank Securieties.
Začiatkom mája Federálny rezervný systém vyhlásil o možnosti deflácie. V podmienkach ekonomickej stagnácie firmy nemôžu zvyšovať ceny, pretože v opačnom prípade ich produkciu prestanú kupovať. Aby Federálny rezervný systém nepripustil defláciu, zníži súčasné úrokové miery 1,25 %. Bude to na najbližšom rokovaní 24 – 25 júna. Okrem toho môže zlepšiť prístup k úverovým zdrojom tak, že skúpi štátne dlhopisy USA, zvýši tým likviditu bánk a zníži strednodobé a dlhodobé úrokové miery. Všetko to znižuje potenciál výnosov amerických dlhopisov.
Šéfovia americkej centrálnej banky majú dôvody báť sa nástupu deflácie. Tútop obavu podporuje pokles indexu cien spotrebiteľov, ktorý v apríli klesol o 1,9 %, čo je najväčší pád od roku 1947 keď sa začal jeho výpočet a zverejňovanie.
V stredu japonský ekonóm Isuke Sakakibara vyhlásil, že obdobie štrukturálnej inflácie, teda dynamiky cien charakteristickej pre súčasný svetový ekonomický systém sa môže zmeniť na obdobie štrukturálnej deflácie. Japonsko ako prvé kráča touto cestou.
„Dokonca ak nemáme, globálnu defláciu, nemáme infláciu. Deflácia dnes je štrukturálnym a nie menovým problémom,“ hovorí japonský ekonóm. Jednou z hlavných príčin pádu cien je rýchly rast produktivity práce, predovšetkým v USA a Číne. V polovici deväťdesiatych rokov keď bol Sakakibara štátnym tajomníkom, dostal prezývku Mr. Yen. Bolo to kvôli tomu, že jeho vyhlásenia mali veľký vplyv na finančné trhy.
Štátne dlhopisy USA sú orientačným bodom pre obligácie krajín so vznikajúcou trhovou ekonomikou. Výnosnosť amerických dlhopisov nepriamo ovplyvňuje aj výnosnosť slovenských dlhopisov. Ak by sa ekonomika USA začala neočakávane uzdravovať, investori by začali prechádzať do akcií, čo môže viesť k podstatnému pádu cien obligácií. Podobná situácia bola na trhu amerických štátnych dlhopisov v roku 1994.