Ked vstupujeme do nového tisícrocia, stoja pred nami svet nekonecných možností. Základným východiskom sveta globálnych trhov a nových technológií je liberalizmus. Ani znicujúci socializmus, ani rigidný konzervativizmus by nedokázal vytvorit slobodnú, technologicky vyspelú spolocnost, ktorú predpokladáme v dvadsiatom prvom storocí. Tvrdí to David Boaz autor monografie Liberalizmus v teórii a politike, ktorú minulý rok vydal pražský Liberální institut.

D. Boaz tvrdí, že ak chceme dynamický svet blahobytu a možností, musíme ho urobit liberálnym svetom. „Jednoduchý a nadcasový princíp americkej revolúcie – sloboda jednotlivca, obmedzená vláda a slobodné trhy – sa v súcasnom svete ukázal byt ovela jednoduchší v súcasnom svete zrýchlenej komunikácie, globálnych trhov a bezprecedentného prístupu k informáciám, ako si Jefferson alebo Madison vôbec mohli predstavit. Liberalizmus nie je len podmienka utópie, je to základná podmienka budúcnosti,“ tvrdí D. Boaz.

Jeho monografia predstavuje korene liberalizmu. Kde sú? D. Boaz spomína prvého známeho liberála, cínskeho filozofa Lao-c´, ktorý žil asi v šiestom storocí pre naším letopoctom. Lao´c v knihe Tao-Te-t´ing radí: „Bez zákonov, cí nátlaku by muži žili v harmónii. Tao je klasickým výrazom pre duševný pokoj spojený s východnou filozofiou. Skladá sa z jednoty protikladov – jing a jang. Podla Lao´c harmónia môže byt dosiahnutá konkurenciou. Cínsky filozof nabádal vládcov nezasahovali do života ludí. Napriek tomu liberalizmus vznikol na Západe, ale princíp osobných práv a slobody sú rovnako univerzálne ako princíp vedy.

D. Boaz predstavuje prehistóriu liberalizmu v oboch smeroch hlavného myslenia – gréckom a židovsko-krestanskom. Podla Starého zákona ludia Izraela žili bez krála ci inej autority, ale na základe vzájomnej vernosti k zmluve s Bohom. Okrem toho sú korene liberalizmu v princípe vyššieho zákona v Starom Grécku, pluralizme, náboženskej tolerancii a reakcii na absolutizmus.

D. Boaz citatelovi predstavuje rôzne smery v liberalizme a poukazuje na podstatu liberálnych reformných krokov, ktoré môžu do spolocnosti priniest možnost volby a teda aj slobody. Najväcšie zásluhy na zdokonalovaní klasického liberalizmu majú rakúski ekonómovia. Najznámejším z nich je Ludwig von Mises, ekonóm, ktorý ušiel pre nacistami najprv do Švajciarska a potom do USA. V roku 1922 napísal dielo Socialism. Dokázal, že socializmus je nefunkcný, pretože bez súkromného vlastníctva cenového systému nie je možné urcit co by malo byt vyrobené. Mieses vychoval dôstojného žiaka – F. A. Hayeka, ktorý v roku 1974 dostal Nobelovu cenu za ekonómiu. Liberálne názory udržovala pri živote aj skupina intelektuálov, spisovatelov, ci novinárov. Patria medzi nich H. L. Mecken, Albert Jay Nock, Garet Garrett, John T. Flynn, Felix Morley a Frank Chodorov. Myšlienky Misesa najviac spopularizoval Henry Hazlitt, ktorý vydal monografiu Ekonómia v jednej lekcii. Bol to pravdepodobne jeden z mála ekonómov, ktorý vedel skutocne písat.

Medzi najpopulárnejších liberálov súcasnosti patrí Milton Friedman, ktorý v roku 1976 získal Nobelovu cenu za ekonómiu. Dôležitú úlohu vo vypracovaní liberálnych princípov zohral aj ekonóm Murray Rothbard, ktorý napísal vynikajúcu prácu Clovek, ekonomika a štát. Liberalizmus podporuje filozof z Harvadskej univerzity Robert Nozick. „Minimálny štát, obmedzený na výkon funkcie ochrany proti násiliu, krádeži a podvodu, vynutitelnosti zmlúv atd., je ospravedlnený, akýkolvek silnejší štát by poškodzoval osobné právo nebyt nútený k urcitým veciam a je teda neospravedlnený, minimálny štát je teda nielen inšpirujúci, ale aj správny,“ tvrdí R. Nozick.

D. Boaz sa zaoberá v monografii právami, dôstojnostou jedinca, pluralizmom a toleranciou, obcianskou spolocnostou, významom velkej vlády a trhmi.

Monografia D. Boaza je doplnená stostránkovým dodatkom, ktorým je doplnená ceské vydanie. V podstate ide o výber z textov súcasného liberalizmu vo svete a v Ceskej republike. O omyloch klasického liberalizmu a budúcnosti slobody napísal Hans-Hermann Hoppe, Frank Chodorov sa venuje prirodzeným právam, David Lipka sa zaoberá úlohou štátu, Dan Štastný píše o Liberalizme ako o posadnutosti trhom a Josef Šíma uzatvára cítanku liberálnych textov úvahou o budúcej úlohe štátu v slobodnej spolocnosti. Monografiu Davida Boaza na Slovensku distribuuje Nadácia F. A. Hayeka.