Premyslený scenár „záchrany“ firmy Drukos, a. s., Banská Bystrica odkúpením inými spolocnostami koncom minulého roka sa v prvé aprílové dni dramaticky zmenil. Dôvodom sú zmeny vo vedení tejto spolocnosti. K jej riadeniu sa znovu prihlásil František Mojžiš ako výkonný manažér pracujúci zadarmo. A to v posledný marcový den, ked prišiel na stretnutie organizované Združením poškodených obcanov (ZPO) priamo pred budovu spolocnosti Drukos.

F. Mojžiš sa pokúša znovu „zachránit“ svoju bývalú firmu, aby mohla vyplácat veritelov. Pretože práve túto základnú podmienku vraj noví majitelia Drukosu nedodržali. V notárskej zápisnici sa uvádza, že firma, ako tvrdí F. Mojžiš, sa predávala s podmienkou, že budú vyplatené záväzky voci vkladatelom. A to sa podla neho nestalo.

Na druhý den – 1. apríla 2003 – vstúpilo do platnosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR o zrušení konkurzu spolocnosti Drukos. V druhý aprílový den však Krajský súd v Banskej Bystrici stanovil predbežnú konkurznú správkynu Drukosu. Je nou Marta Todeková, ktorá bola do marca tohto roku konkurznou správkynou v akciovej spolocnosti Drukos. Kedže úlohou predbežného správcu je zistit skutocný stav v spolocnosti a súd na základe správy predbežného správcu rozhoduje o vyhlásení konkurzu, má predstavenstvo takejto firmy len obmedzené možnosti riadit ju.

Predstavenstvo spolocnosti Drukos je už nové – predsedom je predseda Združenia poškodených obcanov Štefan Jágercík. Zmeny v orgánoch spolocnosti sa totiž udiali bezprostredne po tom, co sa F. Mojžiš rozhodol znovu riadit firmu Drukos. Podla zápisu v obchodnom registri však ešte platí stav, ktorý bol v case vlastníctva firmy F. Mojžišom, ked 73 percent akcií vlastnila Spolocnost pre podporu chudobných a chorých a zvyšok spolocnost BDV Družstvo. Noví majitelia v registri neurobili zmeny.

Nevyplácajú, vraj nedodržali zmluvu

Jedna z najlukratívnejších cinností Drukosu – splátkový predaj Komfort – sa v septembri minulého roka presunula do spolocnosti Unikomfort, a. s. Ide o spolocný podnik, do ktorého vstúpil majitel a predseda Predstavenstva Unikreditu, a. s., Bratislava (tiež sa zaoberá splátkovým predajom) Dušan Budzák a holandská firma Yasay International, B.V., Amsterdam. Jej sesterská spolocnost Telean Investment Company, B.V., Amsterdam získala zase kontrolu nad 73 akciami firmy Drukos. Majitelmi oboch holandských spolocností je BVD Depositors Reorganisation Trust so sídlom vo Velkej Británii.

Kým cast spostredkujúca splátkový predaj mala prinášat zdroje, firma Drukos pod vedením nového generálneho riaditela Ghioru Izsaka mala prejst dôslednou reštrukturalizáciou a zabezpecit vyplácanie vkladatelov Drukosu i BDV družstva. Taký bol zámer, s ktorým na jesen minulého roka F. Mojžiš súhlasil. Po problémoch väcšiny nebankových subjektov na Slovensku sa zdalo, že je to jediné riešenie, ako zachránit firmu a dat vkladatelom nádej, že niekedy svoje peniaze uvidia. Rôzne varianty záchrany spolocnosti hovorili o deficite zhruba 1,5 mld. Sk napriek aktívam dcérskych spolocností Drukosu i predpísanému poistnému v Poistovni Drukos (okolo 500 mil. Sk) vrátane hodnoty multi-level marketingovej siete.

Predstavitelia oboch spolocností prostredníctvom trustu garantovali, že približne 40 tisícom vkladatelov sa vyplatí okolo troch miliárd korún pocas dvoch až štyroch rokov. Malo sa tak diat aj vdaka „pomoci“ Unikomfortu, ktorý sa mal podielat na vyplácaní zhruba tretinou. Ak by sa mali klienti zacat vyplácat postupne, rocne by musel trust disponovat sumou od 0,7 mld. do 1,4 mld. Sk. Nový riaditel Drukosu G. Izsak dokonca v polovici septembra prostredníctvom médií vyhlásil: „Zacíname vyplácat do 30 dní, prvá várka je 250 mil. Sk, zacíname s tými najstaršími a potom postupne…“ Tento zámer sa však nenaplnil.

Spochybnil vlastné rozhodnutie

Práve preto F. Mojžiš vyhlásil kúpno-predajnú zmluvu za neplatnú. Vo svojich vyjadreniach išiel ešte dalej: „Firma bola šest mesiacov likvidovaná, splátkový predaj Komfort spolocnostou Unikomfort doslova ukradnutý, táto firma neplatí Drukosu dokonca ani za prenájom.“ Podla neho je Drukos teraz v hlbokom krízovom režime, ked okolo 70 prevádzok nefunguje. Momentálne prevádzku spolocnosti komplikujú zablokované úcty predbežnou správkynou, ktorá bola „neoprávnene vymenovaná“ a z tohto dôvodu sa posunul termín výplaty pre zamestnancov o týžden, nie sú zaplatené niektoré faktúry za dodávky energií a plyn. „Z úctov sa záhadne stratilo 50 mil. Sk, a ked som narobil krik, 30 mil. sa vrátilo naspät,“ vysvetluje situáciu F. Mojžiš.

Predat spolocnost Drukos F. Mojžiš nebol donútený, rozhodoval sa sám, preto je cudné, že dnes celú transakciu spochybnuje. Svoje stanovisko vysvetluje: „Chcel som rýchlejšie riešenie pre klientov. Oni ma oslovili, mali záujem. Vždy sa však hovorilo nielen o cene, ale súcastou zmluvy bolo aj ich vyplácanie.“ F. Mojžiš za terajším stavom vidí „zohranú akciu mafie a tajných služieb na znicenie jeho a firmy“. Urcitou garanciou prenho bolo aj to, že pri kúpe firmy Drukos bol jedným z predstavitelov nových investorov aj bývalý velvyslanec USA na Slovensku Ralph Johnson.

F. Mojžiš dôrazne tiež žiada prešetrit všetko, co sa stalo okolo spolocnosti Drukos už od roku 1997. Policajné tímy zacali preverovat spolocnost ešte pred predajom holandsko-britskej skupine, pokracovali v súvislosti s aktivitami firmy Drukos a predsedom ANO Pavlom Ruskom i jeho bývalým spolocníkom Jánom Kovácikom. Teraz sa prešetrovanie uberá aj smerom k novým majitelom.

Predcasný konkurz

V jednom sa skupiny „okolo“ Drukosu zhodli, a to v tom, že Drukos mal fungovat, aby mohol vyplácat. Ale k šiestim mesiacom, ktoré mala podla F. Mojžiša k dispozícii na svoje kroky holandsko-britská skupina, treba doplnit, že od 5. decembra 2002 bola firma v konkurze, ktorý zrušil svojím rozhodnutím Najvyšší súd SR až 1. apríla 2003.

Je isté, že konkurz a predaj spolocnosti, paradoxne, pomohol. V hystérii okolo nebankových subjektov sa nedalo pocítat s rozumným prístupom vkladatelov. Teraz je aj im viac-menej jasné, že na to, aby získali spät svoje peniaze, by mala firma fungovat.

Podla právneho zástupcu holandsko-britskej skupiny Daniela Krátkeho práve toto je posun v myslení veritelov, ktorí „pochopili, že sme na jednej lodi“. Podla neho noví majitelia intenzívne pracovali na odvrátení kolapsu spolocnosti Drukos, ktorú nazval podnikatelským zlepencom. Túto záchranu prirovnal k pacientovi, ktorému sa stabilizujú životne dôležité funkcie. K dispozícii však mali len zhruba 60 dní do dna vyhlásenia konkurzu.

„Predpokladali sme vyhlásenie konkurzu až v druhej polovici tohto roka, jednoznacne sme dávali najavo, že chceme, aby Drukos fungoval. Náš odhad potvrdil aj Najvyšší súd SR svojím rozhodnutím, že konkurz bol vyhlásený predcasne,“ dodal D. Krátky. Reagoval tak aj na informácie, že Drukos mal byt v akomsi „riadenom konkurze“.

O dalšom možnom vývoji v spolocnosti Drukos si D. Krátky myslí, že je dôležité, ako sa teraz

rozhodnú veritelia. Cast z nich – predstavitelia Združenia poškodených obcanov – sú v predstavenstve spolocnosti a podielajú sa na terajšom riadení spolocnosti. „Kedže vstúpili do celého projektu spolu s F. Mojžišom, svedcí to o ich profesionálnom prístupe,“ doplnil.

Riešenie – každý za seba

Otázne je, ako sa k celej záležitosti postavia iné skupiny veritelov BDV Družstva a Drukosu. Cast z nich dostala od trustu po zrušení konkurzu (1. apríla 2003) ponuku, aby sa z naakumulovaných prostriedkov vyplatili aspon klienti Drukosu, nie však BDV Družstva. Takúto možnost predstavitelia veritelov odmietli. Chcú, aby to, co do Drukosu a BDV vložili, dostali všetci naspät. Väcšine z nich je vzdialená reálna predstava, ako by sa to dalo dosiahnut.

Podla F. Mojžiša treba zastavit rozkrádanie spolocnosti, pricom séria exekúcií sa ešte len chystá. Okrem toho je nutné obnovit niektoré z cinností Drukosu – predaj áut, servis, ale aj splátkový predaj Komfort. Tvrdí, že má garanciu „na zdroje penazí od svetovej firmy, ktoré sú na ceste“. V tejto situácii však cas nie je na jeho strane. Opacne to neplatí.

V prípade, že by bol vyhlásený konkurz v tejto spolocnosti, odvrátili by sa exekúcie a znovu zabezpecili nejaké (miliónové) prostriedky na úctoch Drukosu (za lízing a splátky tovaru), o ktoré by sa zas mohli zacat natahovat zúcastnené strany.