Americania, ktorých obcas prezývajú „požieraci nafty“, spotrebujú 19 miliónov barelov ropy denne, z coho 10 miliónov dovážajú zo zahranicia. To je trojnásobok cínskej spotreby. Spojené štáty americké využívajú na osobu dvadsatkrát viac ropy než Cína. Napriek tomu možno tvrdit, že už teraz má Cína väcší vplyv na pohyby svetovej ceny ropy než USA. Jej vplyv ešte porastie. Súcasne ponúka scenáre pre budúce trendy v cenách ropy a geopolitického usporiadania. „Cena ropy je urcovaná podla hranice rastu,“ vysvetluje prezident Petroleum Industry Research Foundation Lawrence Goldstein. Ceny ovplyvnuje posledný barel dopytu a nie existujúca spotrebitelská základna. Dopyt v USA je obrovský, ale rastie iba o jedno percento rocne. Spotreba v západnej Európe je viac-menej ustálená. V Cíne a Indii však dopyt neuveritelne narastá. Podla East-West Center, výskumného ústavu so sídlom v Honolulu, sa Ázia v roku 2000 podielala na celosvetovom cistom raste spotreby ropy 92 percentami oproti 68 percentám v roku 1999.

V roku 1998 uprostred financnej krízy poklesol dopyt po rope v regióne prvý raz od zaciatku 80. rokov. Svetové ceny ropy spadli na 10 USD za barel. Potom sa ázijské ekonomiky s nevídaným elánom spamätali a hned v nasledujúcom roku pomohli vytlacit ceny ropy na viac než 30 USD za barel. Fereidun Fesharaki, jeden zo služobne najstarších výskumných pracovníkov East-West Centra, hovorí, že dopyt po rope v Ázii je momentálne slabý, co naznacil zlom v cenách ku koncu roku 2001. Rozvojové ázijské ekonomiky sú neefektívnymi užívatelmi ropy ocenovanej v amerických dolároch (industrializované krajiny ako USA a Japonsko získavajú z jedného barelu o 50 až 100 percent viac ekonomického rastu) a prehrávajú pre vyššie ceny surovej ropy a slabé meny. Situácia sa však mení, ak ide o dlhodobejší výhlad. F. Fesharaki predpovedá, že do roku 2010 bude Ázia dovážat vyše 20 miliónov barelov ropy denne, co je dvojnásobok dovozu USA dnes, pricom 80 percent dovozu bude zo Stredného východu. Napríklad Cína bola vývozcom cistej ropy ešte v roku 1993, teraz dováža 1,4 milióna barelov ropy denne, co je úroven, ktorá do roku 2010 narastie o viac než dvojnásobok. Mnoho najväcších ázijských ropných polí sa už vycerpáva a vyhliadky, ktoré dáva ropný prieskum do budúcnosti, sú neradostné. Dve najväcšie cínske polia – Daking a Šeng-li zacínajú starnút. Rovnako ako Bombay High, ktoré predstavuje viac než polovicu ropnej produkcie Indie. Duri a Minas, velké polia Caltexu (spolocného podniku Chevron – Texaco) na Sumatre, zažívajú po šestdesiatich rokoch cerpania prudký úpadok. Indonézia nie je schopná splnit svoju kvótu OPEC.

S viac než 50 percentami svetovej populácie boli Východnej Ázii dané do vienka 4 percentá dokázaných svetových zásob ropy. Nie je to preto, že by sa dost nehladalo. „Tá ropa tam jednoducho nie je,“ zdôraznuje

F. Fesharaki. Pevninský Vietnam a západná Cína, dve velké nádeje regiónu, ukázali, že ide len o fatamorgánu. Ako sa Cínania pozerajú na svoju narastajúcu závislost od dovozu? „Sú z toho paranoidní,“ hovorí F. Fesharaki. Aj preto sa podla neho Cína i India budú coraz väcšmi a intenzívnejšie zaujímat o Stredný východ. „Môžete sa pokojne stavit, že Cína bude cast ropy platit zbranami.“ F. Fesharaki uvádza, že tajomná obchodná spolocnost pod ochrannými krídlami cínskeho ministerstva obrany – mimo normálneho štátneho dovozu ropy – dováža 150-tisíc i viac barelov denne z Iránu.

Neistota Cíny v dôsledku nedostatku ropy pomáha tiež objasnit jej záujem o budovanie velkých námorných dopravných lodí. Indonézske vody sú zamorené pirátmi a súostroviu hrozí sociálne rozdrobenie. Milióny barelov ropy denne sa prevážajú velmi frekventovanou úžinou Melackého prielivu do severovýchodnej casti Ázie.