V srdcovo-cievnych chorobách za svetom nezaostávame, práve naopak. V štatistikách sa „pekne“ vynímajú na prvom mieste. Choroby srdca a obehovej sústavy sú prekliatím modernej doby. V tomto smere sme už v Európe, ci chceme, alebo nie. Rýchly spôsob života, stresy, nadváha, vysoký krvný tlak, pohodlie za každú cenu – to všetko ludstvo pomaly, ale isto nicí. Pravda, ludia tým, ako žijú, sami sebe zaprícinujú množstvo chorôb najmä z pohodlnosti a takisto zo zámernej nevedomosti.
Kardiovaskulárne ochorenia nepoznajú hranice, pohlavie, ba ani vek pacienta už nezohráva dôležitú úlohu. Na infarkt myokardu zomierajú tiež mladí ludia do 35 rokov, dokonca aj v tých krajinách, ktoré slúžia iným za vzor v stravovacích návykoch. Svetová zdravotnícka organizácia, ktorá okrem iného monitoruje aj výskyt chorôb, za strategickú prioritu pri kardiovaskulárnych chorobách považuje najmä prevenciu.
Nedostatok osvety a informácií trápi zväcša aj kardiológov na Slovensku, pretože musia denne vysvetlovat pacientom, že pravou prícinou ich problémov je zväcša „nezdravý“ spôsob života. Práve na otázku, ci máme dostatok informácií o chorobách srdca a ciev a ci im vieme dostatocne predchádzat, si neraz kladú odpoved najmä lekári. Z casu na cas sa dokážu dohodnút a ponúknut pacientom v osvete pomocnú ruku. V súcasnosti sa napríklad niekolko lekárskych spolocností s podporou Ministerstva zdravotníctva SR a Svetovej zdravotníckej organizácie na Slovensku prihlásili k osvetovej kampani, ktorú zorganizovalo súkromné medicínske centrum Medifera len preto, aby poskytli informácie pacientom. Sami totiž najlepšie vedia, že prevencia je základom liecby. Predchádzat mnohým srdcovo-cievnym chorobám a tažkostiam sa dá pomerne jednoducho, a to najmä pomocou správnej životosprávy a mierneho pohybu. To je však zároven aj to najzložitejšie, o com treba pacienta presvedcovat. Nie všetci totiž na prvý raz pochopia, že údená klobáska je pre choré srdce zabijak a zelený šalát liek. „Niekedy sa mi vidí, že najtažšie je pacienta presvedcit o tom, že strava je súcastou liecby,“ spomína Gabriel Kamenský z oddelenia neinvazívnej kardiovaskulárnej diagnostiky Nemocnice s poliklinikou Ružinov.
Prevencia je omnoho lacnejšia ako liecba. A to nielen na Slovensku, ale na celom svete. Sociálne a ekonomické dôsledky srdcových chorôb postihujú pacientov i samotný systém zdravotníckej starostlivosti. Je jedno, ci žijú v rozvojovových alebo vyspelých krajinách. Priame náklady na liecbu kardiovaskulárnych chorôb predstavujú najväcšiu položku popri nákladoch na onkologickú liecbu v zdravotníckych rozpoctoch na celom svete.
Súcasná medicína dokáže za pomoci prístrojov, invazívnych techník a liekov zachránit život cloveka aj po infarkte myokardu, dokonca už ani na Slovensku nie je problém vymenit cloveku choré srdce. Transplantácia tohto velmi dôležitého svalu je dnes vlastne, ak je k dispozícii náhradný orgán, iba nárocný chirurgický výkon.
Životodarná pumpa
Srdce je sval, ktorý rozvádza krv do organizmu a dodáva kyslík dalším orgánom v tele cloveka. Denne sa stiahne stotisíc ráz a prepumpuje desattisíc litrov krvi. Ak tento sval nemá dostatok krvi, má to pre život cloveka katastrofálne následky.
Kardiovaskulárne ochorenia sú tie, ktoré postihujú srdce a cievy v tele cloveka. Medzi najvýznamnejšie ochorenia patria: vysoký krvný tlak, srdcový infarkt, mozgová porážka, srdcová nedostatocnost alebo zlyhanie srdca a ateroskleróza. Príciny ochorenia úzko súvisia s nezdravým životným štýlom, podstatnú úlohu zohráva alkohol, fajcenie, nedostatok pohybu, nadváha a obezita, stres, prípadne nedostatocná konzumácia zdravých potravín.
Všetky uvedené faktory dokáže vlastne každý clovek ovplyvnit sám. Skutocne stací raz za cas skontrolovat hladinu krvného tlaku, postavit sa na váhu, vyhnút sa stresom ci trocha si zašportovat. Predchádzat týmto chorobám je také jednoduché. Prevencia sa v tomto prípade volá zdravý životný štýl.
Žial, práve tí pacienti, ktorých sa to týka, tieto rady „nepocujú a necítajú“. Napríklad zvýšený krvný tlak môže znamenat, že niektoré oblasti nášho života stratili svoju prirodzenú rovnováhu. Signalizuje, že ich zanedbávame. Zvýšený krvný tlak je blikajúca kontrolka. Cím viac sa zvyšuje, tým viac sa namáha srdce. Znižovat na optimálnu mieru (120/80) ho môžeme aj pomocou stravy, nielen drahými liekmi. Vynechat sol, konzervacné a emulgacné prísady, dehydrované polievky, konzervované jedlá, údeniny, cukrovinky a tak dalej. To je pre mnohých pacientov neprekonatelná zmena spôsobu života. Vysokému krvnému tlaku sa hovorí tichý zabijak. Polovica ludí s vysokým krvným tlakom ani netuší, že má problém, pretože ich nic iné netrápi. Táto nevedomost ich však môže znenazdajky zabit. Srdcové ci mozgové príhody môžu byt pre cloveka tragické následky ochorenia, ktoré predtým nevnímal ako chorobu.
Podla niektorých informácií iba polovica ludí, z tých, ktorí poznajú hodnoty svojho krvného tlaku sa sleduje, pravidelne užíva lieky a navštevuje lekára. Zdravotné poistovne platia milióny korún za lieky na znižovanie vysokého krvného tlaku. Moderné, vysoko efektívne liecivá (ACE inhibítory, hypolipidemiká a statíny) sú vdaka výdobytkom modernej medicíny, výskumu a vývoja vysoko úcinné, avšak sú aj financne nárocné, najmä pre rozpocty slovenských zdravotných. Lieky na znižovanie cholesterolu a vysokého krvného tlaku zvýšili v posledných rokoch výdavky na lieky o pár miliárd korún. A ešte nákladnejšia je liecba, ak sa pacient síce lieci farmakologicky, ale zároven nemení spôsob života v súlade s navrhnutou terapiou. „Najúcinnejší liecebný a preventívny nástroj je vedomost o ochorení a o tom, ako mu predchádzat,“ hovorí primár 1. internej kliniky Fakultnej nemocnice v Bratislave Ján Murín. Prevencia je všade na svete ekonomicky výhodnejšia ako samotná liecba, iba na Slovensku sa zatial nedokáže „ekonomicky“ presadit. Pri prevencii sa dokážu rizikové faktory identifikovat a pomocou už dnes dostupných prostriedkov redukovat, prípadne úplne eliminovat. Kardiovaskulárne ochorenia tvoria na Slovensku vyše 50 percent všetkých úmrtí aj preto, že financie, ktoré míname na lieky, chýbajú napríklad záchrannej službe prvej pomoci, ktorá vcas pacienta s infarktom myokardu alebo zlyhaním srdca nedopraví do nemocnice.
Fakty
o V roku 2002 tretinu úmrtí na celom svete zaprícinili kardiovaskulárne ochorenia.
o Odhaduje sa, že v roku 2010 budú tieto ochorenia aj v rozvojových krajinách na prvom mieste medzi prícinami úmrtí.
o Väcšine kardiovaskulárnych chorôb sa dá predchádzat a možno ich dobre kontrolovat.
o Medzi najcastejšie srdcovo-cievne ochorenia patrí vysoký krvný tlak, srdcový infarkt, mozgová príhoda, srdcová nedostatocnost alebo zlyhanie a ateroskleróza.
Príciny
Moderný životný štýl podporuje vznik a rozvoj kardiovaskulárnych chorôb, pritom neraz sa u jedného cloveka kombinuje niekolko rizikových faktorov. Rozhodujúcu úlohu medzi prícinami ochorenia zohráva alkohol, fajcenie, nedostatok pohybu, nadváha a obezita, nezdravé stravovanie. Okrem toho sa k týmto faktorom pridáva aj nezdravé životné prostredie, psychické stresy, ale aj úroven poznania a dodržiavania urcitých zdraviu osožných, prípadne škodlivých návykov.
Svet a zdravie
Koncom roku 2002 vydala Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) tradicnú výrocnú správu o stave zdravia vo svete. Tentoraz išlo o redukciu rizikových faktorov a podporu zdravého spôsobu života. Kardiovaskulárne ochorenia sa spolu s cukrovkou, rakovinou a chronickými chorobami dýchacích orgánov na konci 20. storocia stali hlavným zdravotným problémom.
„Epidemický charakter výskytu týchto ochorení má mimoriadne vážny dosah nielen na zdravie a dlžku života obyvatelov, ale znamená aj obrovskú ekonomickú a sociálnu zátaž. V každej krajine – aj u nás – treba robit opatrenia, aby sa týmto chorobám v maximálnej miere predchádzalo, a ak už vzniknú, zabezpecit úcinnú liecbu, ktorá zabráni rozvoju komplikácií,“ hovorí zástupkyna WHO na Slovensku Darina Sedláková.
„Našou prvoradou úlohou je ochoreniu predchádzat,“ hovorí Alžbeta Béderová zo Štátneho zdravotného ústavu v Bratislave. „Týka sa to v plnej miere aj srdcovo-cievnych ochorení, ktorých prícinami sú vo väcšine prípadov vonkajšie faktory, a tie sme schopní, ba dokonca povinní ovplyvnit. To, co môže každý clovek urobit pre zdravie svojho srdca a prevenciu srdcovo-cievnych ochorení, je zamerat sa na správne zloženie stravy, skoncovat s fajcením, dopriat si dostatok relaxácie ci spánku a primerane veku a schopnostiam zvýšit pohybovú aktivitu.“
Investícia do vlastného zdravia je vždy výhodnejšia než investícia do životnej poistky, prípadne zdravotného poistenia.