Podla názoru odborárov by koncepcia mala zahrnat tri piliere dôchodkového zabezpecenia a najmä ich vzájomnú previazanost. Pricom by mal byt silnejší priebežne financovaný I. pilier, ktorý by plne zabezpecoval nadobudnuté nároky obcanov a urcoval mieru solidarity. Ako zásadnú pripomienku KOZ SR predkladá požiadavku uviest sumu ocakávaných nákladov na reformu pocas celého transformacného obdobia s konkretizáciou
na najbližších 5 – 10 rokov.
KOZ SR zásadne nesúhlasí s takou formou dôchodkových dávok, ktoré si obcania budú nárokovat kúpou anuity. Taktiež odmieta vstup súkromných financných inštitúcií do verejného systému povinného dôchodkového poistenia, pretože súkromné inštitúcie fungujú na základe zisku, vydávajú enormné prostriedky na reklamu a dalšie svoje aktivity.
Odborári požadujú, aby bola pevne stanovená maximálna suma administratívnych nákladov systému dôchodkového sporenia, ktorá by nepresahovala administratívne náklady porovnatelných systémov v štátoch EÚ. Za zásadnú pripomienku považujú aj zakotvenie minimálnej úrokovej miery na dôchodkové sporenie, najmenej vo výške priemerných úrokov v bankách.
KOZ SR napokon zásadne nesúhlasí s dalším zvyšovaním dôchodkového veku.
Takisto vládny návrh zákona o sociálnom poistení podla odborárov súcasnú výraznú solidaritu posúva do druhej krajnosti, a to absolútnej preferencie zásluhovosti. Ak sa sociálna solidarita zníži na minimum, ešte viac sa rozšíri skupina obcanov závislých od dávok sociálnej pomoci, (dnes ich je viac ako 600-tisíc osôb).
KOZ SR takisto zásadne nesúhlasí s navrhovanou zmenou orgánov Sociálnej poistovne a žiada zachovanie Správnej rady SP ako najvyššieho orgánu verejnoprávnej inštitúcie a v tripartitnom zložení. Snahu vlády vníma ako zavedenie štátnej kurately nad zdrojmi Sociálnej poistovne.
Co chýba v koncepcii
Hladajme odpovede na klúcové otázky
Koncepcia dôchodkovej reformy neobsahuje analýzu a casto ani zmienku o mnohých ekonomických aspektoch, ktoré sú pri takejto reforme dôležité. V koncepcii napríklad nenájdeme:
* žiadnu diskusiu o nákladoch budúceho povinného kapitalizacného systému,
* adekvátne zohladnenie ocakávaného budúceho makroekonomického vývoja,
* dostatocnú analýzu rizík spojených s fungovaním povinnej kapitalizácie,
* porovnanie navrhovaného modelu s alternatívou zachovania priebežného systému,
* dostatocnú špecifikáciu zmien v priebežnom systéme,
* takmer žiadnu analýzu vplyvov na verejné financie a ekonomiku,
* analýzu možností financovania deficitov vzniknutých zavedením kapitalizácie,
* bližšiu špecifikáciu systému garancií vyplácania dôchodku zo strany štátu.