Priame zahranicné investície (PZI) v cistom vyjadrení dosiahli v minulom roku 181,7 mld. Sk a boli najmä výsledkom prílevu kapitálu do krajiny zo strany priamych zahranicných investorov. Prílev zdrojov reprezentovali najväcšou mierou prostriedky z privatizácie vo výške 152 mld. Sk. Informovala o tom NBS v materiáli o platobnej bilancii za minulý rok.

Najväcšiu cast z privatizacných príjmov tvorili prostriedky z predaja Slovenského plynárenského priemyslu vo výške 121,9 mld. Sk a 8,3 mld. Sk z predaja Západoslovenskej energetiky. Dalších 6,4 mld. Sk bolo z privatizácie Slovenskej poistovne, 5,9 mld. Sk z predaja Stredoslovenskej energetiky, 3,5 mld. Sk boli príjmy z privatizácie Transpetrolu. Celkovo 3,3 mld. Sk dosiahla posledná splátka z privatizácie VÚB a 2,6 mld. Sk posledná splátka z privatizácie SLSP.

Prílev PZI do ekonomiky na zvýšenie majetkovej úcasti v podnikoch a bankách dosiahol 27,8 mld. Sk. Do priemyslu z toho smerovalo 37 % prostriedkov, pricom významnejšie boli len investície do výroby kovov, plastov a potravín a nápojov. Zvýšenie zahranicnej úcasti v odvetviach strojárenského a elektrotechnického priemyslu, ktoré dosiahlo len 6 % z celkového navýšenia majetkovej úcasti dokumentuje, že sa ani v roku 2002 nepodarilo nasmerovat zahranicných investorov do odvetví cakajúcich na reštrukturalizáciu a modernizáciu so zameraním na nové špickové výrobky s vyššou pridanou hodnotou, ktoré by zabezpecili budúci rast exportu. Podiel obchodu a obchodných služieb na celkovom navýšení majetkovej úcasti bol v roku 2002 nižší ako podiel priemyslu a dosiahol 31 %. Pretrvávajúci záujem o toto odvetvie aj nadalej súvisel s rozširovaním kapacít supermarketov. Zvyšnú cast tvorili investície do bankového sektora a penažníctva a poistovníctva. Najvýznamnejší investori pochádzali z Nemecka a Francúzska, co súviselo z privatizacnými aktivitami týchto krajín v SR.

Tretiu skupinu PZI tvoril ostatný kapitál zahrnujúci pohladávky a záväzky voci priamemu investorovi. Na rozdiel od roku 2001, ked ostatný kapitál výrazne prispel k prílevu kapitálu do SR, v roku 2002 nezohrával významnú úlohu. Rozdiel oproti roku 2001 vyplynul zo zvýšenej aktivity slovenských subjektov pri poskytovaní krátkodobých úverov materským podnikom v zahranicí. Zmena oproti roku 2001 nastala aj v oblasti cerpania financných úverov od priameho investora. Vysoké cerpanie krátkodobých úverov v roku 2001 bolo prícinou zvýšeného splácania týchto úverov v nasledujúcom roku, pricom sa cerpanie zväcša neobnovovalo. Medzirocné prírastky dlhodobých úverov dcérskym podnikom na území SR naznacujú postupné oživovanie úverových aktivít a využívania tohto zdroja financovania.