Dohlad nad financným trhom a jeho regulácia je významným prvkom na zachovanie stability trhu a ochranu pred poruchami v jeho fungovaní. V súcasnosti držia nad slovenským financným trhom ochrannú ruku dva orgány. Bankový sektor má na starosti centrálna banka, na poistovníctvo a kapitálový trh dohliada Úrad pre financný trh (ÚFT).

Tvorcovia dôchodkovej reformy vo svojich prvých úvahách pocítali s vytvorením dalšieho regulátora pre novovzniknuté dôchodkové správcovské spolocnosti. To by výkon dohladu zbytocne roztrieštilo. Pre malú ekonomiku, ako je slovenská, je urcite rozumnejším riešením integrácia dohladu nad financným trhom, teda vytvorenie jediného regulátora. Integrovaný dohlad má zvycajne opodstatnenie v krajine, v ktorej je niektorá zložka trhu dominantná (u nás bankový sektor), alebo tam, kde je vytváranie osobitných orgánov velmi nákladné – najmä v krajinách s malým trhom. Dominantnost vplyvných finan-cných skupín na trhu je dalším dobrým dôvodom

na integráciu dohladu. SR je teda ideálnym príkladom štátu, v ktorom by mohol efektívne pôsobit jeden dohliadací orgán.

Nová koncepcia

Myšlienka jednotného regulátora sa do Európy rozšírila zo Škandinávie. Orgán nezávislý od vlády aj centrálnej banky reguluje financné trhy vo Švédsku, Dánsku, Velkej Británii, Nemecku, Rakúsku a ciastocne aj vo Fínsku. Zaujímavý model zacnú uplatnovat v Írsku, kde budú vnútri centrálnej banky fungovat dve nezávislé rady s vlastnými výkonnými úsekmi – pre menovú politiku a dohlad. Z kandidátskych krajín integrovali dohlad v Estónsku, Malte a Madarsku. V ostatných krajinách pôsobí viacero regulátorov. V Európe je teda niekolko modelov in-štitucionálneho usporiadania dohladu. Funkcne sa však výkon vlastného dohladu postupne zbližuje. Vo všeobecnosti sa pritom uprednostnuje prevencia pred represiou a dohliadacie autority sa snažia odhalovat ohniská možných porúch skôr, ako vzniknú.

O vytvorení jediného orgánu dohladu nad slovenským financným trhom uvažovala už predchádzajúca vláda. Vznik ÚFT v roku 2000 mal byt prvým krokom. Na jesen roku 2001 zacína však ministerstvo financií spolu s emisnou bankou rozmýšlat o dvoch alternatívach integrácie: pôvodná uvažuje o ÚFT ako o vykonávatelovi integrovaných funkcií, ked prevezme aj bankový dohlad, a nová, podla ktorej sa dohlad nad celým financným trhom zintegruje pod strechou Národnej banky Slovenska (NBS).

Najnovšia verzia koncepcie integrovaného dohladu, ktorú prijala vláda v marci 2002, už preferuje alternatívu integrácie dohladu v centrálnej banke. Diskusie o novej výraznej náplni pre cinnost centrálnej banky po strate rozhodovacích právomocí v menových otázkach po vstupe do Európskej menovej únie sú napokon aktuálne i v iných európskych štátoch. Hlavným argumentom v neprospech integrácie pod strechou ÚFT je dnes skutocnost, že úrad nemá právomoc vydávat vykonávacie právne predpisy pre oblast financného trhu, nad ktorou dohliada.

Argumentuje sa tiež tým, že bankový dohlad je rozvinutejší ako dohlad nad poistovníctvom a kapitálovým trhom. Je pravda, že bankový dohlad v rámci NBS je zabehnutý a výkonný. Ale aj ÚFT od svojho vzniku pokrocilo mílovými krokmi. Napokon, úroven dohladu je silne podmienená úrovnou legislatívy. Právne predpisy poistovníctva a kapitálového trhu sú dnes nielen na rovnakom stupni harmonizácie so zákonmi Európskej únie ako bankové, ale sú aj navzájom zosúladené.

Práve pred rokom prestal patrit ÚFT do sústavy orgánov štátnej správy a získal nezávislost od štátneho rozpoctu. Dnes je jeho cinnost plne financovaná z príspevkov trhu. Kritici tejto úpravy úradu vycítajú, že vlastne závisí od úcastníkov trhu. Lenže kým pôvodný zdroj (štátny rozpocet) bol jediný, financujúcich úcastníkov sú stovky. Je teda otázne, ci toto možno považovat za závislost.

Snaha o identifikovanie

Integrovaný dohlad má v malých ekonomikách rozhodne svoje miesto. Ukazuje sa to najmä pri prekrývaní jeho jednotlivých funkcií a cinností. Casto sa stáva, že financná skupina, ktorej dominuje banka, poskytuje aj cinnosti súvisiace so správou aktív pri kolektívnom investovaní, prípadne poistovacie služby. Pri viacerých regulacných orgánoch na jednom trhu sú tieto odkázané na spoluprácu. Každý z nich však vedie vlastné konania, aj ked ich prvky sú zhodné a výmena informácií bezproblémová. Integrácia dohladu vytvára preto potenciálnu možnost úspory nákladov. Platí totiž, že rovnakú cinnost pre urcitý pocet úcastníkov trhu vykonáva v integrovanej inštitúcii menej ludí, ako je to spolu pri dvoch ci viacerých úradoch. Takisto sa tým znižujú náklady na administratívne cinnosti. Hlavná úspora je však v integrovaní odborných cinností.

Aj ked v súcasnosti prevažuje vôla zjednotit dohlad pod banku bánk, stále treba diskutovat aj o alternatíve integrácie dohladu mimo centrálnej banky. Ale aj prvú možnost treba dôkladne premysliet. Napríklad z pohladu, ako a ci sa vôbec zachová rozhodovanie v dvoch stupnoch. Na ÚFT sa dnes v prvom stupni rozhoduje na útvare generálneho riaditela. Ten má právomoci spojené s dohladom na mieste, na dialku a s povolovacou cinnostou – v tom je rovnocenný s úsekom bankového dohladu v NBS. Druhým stupnom je odvolací orgán, v tomto prípade Rada ÚFT. Bude funkciu odvolacieho orgánu integrovaného regulátora plnit banková rada? Znovu sa vrátim k príkladu Írska, kde budú jednotlivé funkcie centrálnej banky jasne oddelené. Dohlad nad financným trhom totiž musí byt aj v rámci NBS identifikovatelný. Napokon, bolo by urcite chybou nezachovat v prípade dohladu nad kapitálovým trhom a poistovníctvom urcitú nadväznost na súcasné vztahy, bilaterálne dohody, partnerov, ako aj zahranicné orgány a organizácie.

Autor Slavomír Štastný je podpredsedom Rady ÚFT