S trochou zlomyselnosti by sa dal príbeh Slovnaftu prerozprávat aj ako príklad dobrého konca zlej privatizácie. Skutocnost, že rozhodujúci vplyv v tejto petrochemickej firme získala zamestnanecká spolocnost Slovintegra, ktorá volila scenár velmi odlišný od iných privatizácií oznacovaných aj ako klientelistické. Slovnaft sa nestal náplnou okatého tunela, firma prosperovala a prosperuje. Slavomír Hatina, ústredná postava príbehu, vystupoval rozvážne, nerobil škandály, stal sa z neho guru slovenského manažmentu. Vstup zahranicného investora, madarskej spolocnosti MOL, bol len logickým vyústením, završením jednej etapy života Slovnaftu.
V dvoch velkých krokoch získal MOL v Slovnafte majoritu, patrí mu 67,8 percenta akcií. Podla zákona musí MOL vyhlásit verejný príslub a ponúknut všetkým ostatným akcionárom odkúpenie akcií. Ponúkaná cena akcií pri povinnej ponuke nemôže byt podla zákona o cenných papieroch nižšia ako ich priemerná cena na burze za posledných šest mesiacov pred získaním podielu. Zároven nemôže byt nižšia ako 50 percent hodnoty cistého obchodného imania pripadajúceho na jednu akciu podla poslednej úctovnej uzávierky. Predstavitelia MOL-u opakovane zdôraznovali, že budú pracovat s férovou cenou. Problém je teraz v tom, že férovú cenu si inak vysvetluje majoritný akcionár, iné císlo za nou vidia minoritní akcionári.
Akcie na hojdacke
Ak sa ešte v piatok 14. marca akcie Slovnaftu obchodovali v priemere za 1 156 Sk, o štyri dni neskôr cena stúpla na 1 313 Sk a potom skokom až na vyše 1 500 Sk. Burza cenných papierov v Bratislave (BCPB) pozastavila v piatok 21. marca obchodovanie s akciami spolocnosti Slovnaft. „Od úcastníkov trhu sme dostali podnety, ktoré prešetrujeme,“ uviedla riaditelka divízie burzových obchodov BCPB Olga Dlugopolská. Motívom bola takmer s istotou skutocnost, že cena sa dostala na úroven 1 536 Sk za akciu, co by posunulo nahor aj priemernú cenu akcie až na 1 380 Sk. O zrušenie rozhodnutia o zastavení obchodov napokon požiadal Slovnaft, od 25. marca nie je pre akcie Slovnaftu žiadne obmedzenie. MOL má pocit, že trh je manipulovaný. Cast ostatných akcionárov Slovnaftu podozrieva madarskú spolocnost, že chce na nich ušetrit a za akcie zaplatit menej ako priemernú cenu, ktorú vygenerovala burza. Obchod z 20. marca, ktorý vyhnal priemernú cenu na 1 380 Sk, dáva za pravdu prvým. Návrh verejnej ponuky, ktorú predložil MOL na schválenie Úradu pre financný trh, pocítal s priemernou cenou spred 20. marca.
György Felkai, riaditel pre komunikáciu spolocnosti MOL, tvrdí, že 20. marec nie je náhodný termín, pretože to bol den, ked bolo ešte možné ovplyvnit odporúcanú kúpnu cenu. Transakcia znamenala obrat „doteraz nevídaného množstva akcií Slovnaftu, prevyšujúceho 400-násobok predchádzajúceho priemerného denného obratu. Ani predtým, ani potom nemenili akcie Slovnaftu na burze svojho majitela za cenu za 1 541 Sk. Cena akcií sa dlhé roky pohybovala medzi 700 a 1 100 Sk“. Ludia z MOL-u si myslia, že „transakciu neopodstatnila žiadna faktická hospodárska udalost. Jediným dôvodom takejto transakcie mohlo byt umelé zvýšenie kúpnej ceny“.
Nielen analytici kapitálového trhu tvrdia, že možno viac „faktickou hospodárskou udalostou“ je aj skutocnost, že rozhodujúci vplyv v spolocnosti získa jeden akcionár. Ocakávanie povinnej ponuky znamená takmer vždy zvýšenie ceny.
Malý velký
Nepriatelom MOL-u sa stala spolocnost J&T Finance group. G. Felkai hovorí, že aj preto, lebo skupina J&T, ktorá stojí za celou transakciou, sa pokúša odpútat pozornost od oprávneného vyšetrenia celej záležitosti. Ukrývajúc sa za malých akcionárov, zdôraznuje to, že akcie majú údajne vyššiu hodnotu, než zan ponúkla spolocnost MOL. Odôvodnenie však zavádza, pretože skutocná cena akcií na burze je urcená trhom. „V prípade Slovnaftu bola medzi 700 až 1 100 Sk podla platobnej ochoty investorov na burze. Je viacero možností výpoctu hodnoty, ale objektívnejšie meradlo ceny, než je burza, ešte doteraz nevymysleli.“
Skupina J&T vlastní okolo 16 percent akcií Slovnaftu. Záujem o co najvyššiu cenu v povinnej ponuke je celkom legitímny. Jeden z pohladov naznacuje, že J&T spôsobila zvýšenie kurzu, za ktorý musí MOL povinne nakupovat. Rozdiel sa odhaduje na približne 800 mil. Sk. J&T teda zarobí viac, o dost viac.
Na druhej strane trh v posledných týždnoch ocakával verejný príslub od spolocnosti MOL. „Kedže MOL deklaroval, že akcie od Slovnaftu nakúpi pri cene približne 2 200 Sk, trh ocakával, že cena, pri ktorej MOL vyhlási povinnú ponuku na prevzatie, bude blízka tejto úrovni. Všade vo svete to totiž v prípade slušných firiem býva zvykom. Ešte den pred 20. marcom sa napríklad nenašiel nikto, kto by bol ochotný predávat pri cene 1 400 Sk,“ povedal hovorca J & T Maroš Sýkora.
Na internetovej stránke MOL-u (http://www.-mol.hu/english/investor_relations/news/2003/2003_articles/doc102486) v správe o zvýšení základného imania zo 7. apríla tohto roku sa uvádza, že zvýšenie sa uskutocnilo nepenažným vkladom 4 530 317 kusov akcií Slovnaftu pri celkovej hodnote 58 905 468 000 HUF. Hodnotu potvrdil nezávislý audítor Ernst & Young Könyvvizsgáló Kft (1132 Budapest, Váci út 20). Po prepocítaní na koruny MOL ohodnotil každú akciu Slovnaftu na 2 177 Sk.
Kto kúpil
Akcie Slovnaftu nepredávala J&T Finance group, ani žiadny z clenov konzorcia. „Išlo o klientsky obchod. Zahranicný klient dal obchodníkovi s cennými papiermi J&T Securities, o. c. p., a. s., pokyn na predaj akcií. J&T Securities teda zadal do systému ponuku v rámci pásma. Cielom bolo logicky predat za co najvýhodnejšiu cenu. Akcie mohol kúpit ktokolvek. Kedže išlo o anonymný obchod, nemáme informáciu ani o tom, kto je kupujúcim týchto akcií,“ vysvetluje M. Sýkora.
Ak tieto akcie niekto kúpil, tak ich nepovažoval za drahé. Cena vznikla na základe toho, že sa stretla ponuka s dopytom. Dramatická reakcia MOL-u je z tohto pohladu len málo zrozumitelná. „Ten, kto disponuje dôvernými informáciami, pre toho je technicky pomerne jednoduché uzavriet obchod. Z toho vyplýva, že všade na svete je transparentnost burzy priamym meradlom vyspelosti trhového hospodárstva, ako aj cestnosti. V tom prípade, ak by sa takýto pochybný obchod na Slovenský kvalifikoval ako oprávnený, mohlo by to negatívne ovplyvnit nielen investicnú politiku najväcšieho slovenského podniku, ale pravdepodobne aj narušit dôveru zahranicných investorov voci Slovensku,“ hovorí G. Felkai. Silnými slovami prekryl snahu oznacit vstup MOL-u do Slovnaftu za dôvernú informáciu.
Pocit, ktorým zavše trpia malí akcionári, zdá sa, neobišiel ani velkých. Trh nie je na jedno použitie, neposkytuje len príležitosti, nemožno ho akceptovat len vtedy, ked plní želania.
Ak je však hodnota akcií Slovnaftu približne 2 200 Sk a MOL deklaruje, že chce dat minoritným akcionárom férovú ponuku, je obchod z 20. marca nepodstatný. Férová cena je totiž vysoko nad úrovnou, na ktorú tento obchod posunul polrocný priemer.
MOL to vidí inak. Odvoláva sa na skúsenost z piatich európskych búrz, kde je spolocnost registrovaná. „Doteraz sme vždy dodržali slovenské zákony a považujeme za prirodzené, že budú dodržané aj vo vztahu k nám. Zostávajúcim akcionárom Slovnaftu ponúkame férovú cenu. Musíme však chránit aj vlastných akcionárov, a preto nebudeme váhat obrátit sa na súd v prípade, že by mali hrozit materiálne škody,“ zdôraznil G. Felkai.
Sobotné „rande“
Predstavenstvo Slovnaftu, a. s., reagovalo na žiadost minoritných akcionárov o mimoriadne valné zhromaždenie tým, že ho zvolalo na sobotu 17. mája na 18. hodinu.
,,Obchodný zákonník hovorí, že miesto, dátum a hodina konania valného zhromaždenia sa musí urcit tak, aby co najmenej obmedzovali možnost akcionárov zúcastnit sa na valnom zhromaždení, “ reagoval Martin Fedor, partner J&T Finance group a dodáva : ,,Predstavenstvo spolocnosti sme informovali, že program mimoriadneho valného zhromaždenia obsahuje natolko závažné body, že si urcite vyžiadajú rozsiahlu diskusiu, a preto by bolo vhodné, aby na konanie valného zhromaždenia bol dostatok casu.
Sobota 17. mája je aj termínom referenda o vstupe Slovenska do únie. Akcionári prídu a budú si mysliet svoje.